Politickú zmenu si prajú mnohí. Dokonca aj početní voliči  koalície by privítali, keby sa zbavili chomútu Igora Matoviča. Politická realita je príliš zložitá na to, aby sa našlo jednoduché riešenie. Ani prípadná kozmetická zmena na poste premiéra nič nerieši, pretože súčasťou koalície by ostal deštruktívny vodca OĽaNO. 

Jediným východiskom zo súčasného politického marazmu sú predčasné voľby, no dopracovať sa k nim bude takmer nemožné. Zhrňme si fakty.

Peter Pellegrini chce predčasné voľby, pretože Hlas vedie v prieskumoch verejnej mienky.

Robert Fico nemôže povedať, že nechce predčasné voľby, ale ak by sa konali zajtra, veľkú radosť by z toho nemal. Lebo preferencie Smeru sú na historickom minime.

Marián Kotleba je v pohode. Rétoricky podporuje zmenu vlády, a teda aj predčasné voľby, ale ak nebudú, veľmi ho to trápiť nebude. Podpora ĽSNS je stabilná a voľby by na tom veľa nezmenili. Otázkou ostáva, aký vplyv budú mať na jej voličov aktuálne konflikty medzi lídrom ľudovcov a jeho spojencami na jednej strane a Milanom Uhríkom, Milanom Mazurekom a ich priaznivcami na strane druhej.



Pozrime sa na druhú stranu rovnice. Richard Sulík je v paradoxnej situácii. Na jednej strane mu rastú percentá. Očividne na úkor premiérovej OĽaNO. Medzi koaličnými voličmi je navyše vnímaný ako jediný hlas zdravého rozumu vo vláde, a preto mu primitívne útoky Igora Matoviča pomáhajú. Z tohto pohľadu by sa mohlo zdať, že aj SaS by má dôvod na vypísanie predčasných volieb. Pohľad z druhej strany hovorí, že Sulík má v parlamente príliš málo hlasov na to, aby mohol povaliť vládu. Ak by z koalície odišiel, sadol by si do opozičných lavíc vedľa Roberta Fica a Petra Pellegriniho, čo by mu liberálni voliči iba ťažko odpustili. Preto musí Sulík čakať.

Na čo? Buď na to, že sa postupne začnú rozpadať poslanecké kluby OĽaNO a Sme rodina, alebo na neslávny koniec tohto volebného obdobia a dúfať, že ho to nepochová spolu s Matovičom, ale posilní preferencie SaS natoľko, aby mohol v roku 2024 sedieť pri stole, kde sa budú rozdávať mocenské karty.



Je isté, že liliputánska strana Za ľudí sa bude držať moci zubami-nechtami, pretože politické nuly, ako sú Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Mária Kolíková či Jana Žitňanská nemajú najmenšiu šancu uspieť ani v riadnych, ani v predčasných voľbách. Môžu sa len spoliehať na to, že niektorí z nich sa vyštverajú do parlamentu po chrbte nejakého silnejšieho nosiča.

A keďže Igor Matovič ani Boris Kollár (jeho poslanecký klub tiež nie je úplne jednotný), každý z iných dôvodov, nemajú najmenšiu chuť vzdávať sa k moci, zo všetkých možných riešení sa ako jediná teoreticky schodná cesta javí petičná akcia za vypísanie referenda o predčasných voľbách. Lenže to je nielen beh na dlhú trať, ale aj obrovská lopota bez záruky dosiahnutia cieľa.

Po prvé, ak by sa aj napriek pandemickým obmedzeniam podarilo vyzbierať 350 000 podpisov, nie je isté, či by sa referenda zúčastnila nadpolovičná väčšina zo 4 419 883 oprávnených voličov. Po druhé, je vysoko pravdepodobné, že režim Igora Matoviča by zneužil Covid-19 na manipuláciu s podmienkami hlasovania. Po tretie, proces zbierania podpisov, vypísanie referenda, jeho prípadný úspech a napokon prijatie ústavného zákona o skrátení volebného obdobia je dlhý proces, počas ktorého bude Slovensko neustále konfrontované s nevyspytateľnou povahou pána premiéra.

Predčasné voľby nie sú nemožné, ale ich vypísanie je za súčasnej situácie extrémne ťažké.