Smrť generála Milana Lučanského vo väzbe otvorila diskusiu o režime väzby na Slovensku. Advokáti navrhujú zásadnú zmenu, ktorou sa inšpirovali v susednom Česku. Žiadajú, aby kolúzna väzba trvala maximálne tri mesiace, informuje portál ta3.com.

"Máme možno štvornásobne viac ľudí vo výkone väzby a vo výkone trestu, ako majú západné krajiny Európskej únie,“ vysvetľuje Tomáš Strémy z Katedry trestného práva Právnickej fakulty UK. „Väzba je nevyhnutným zaisťovacím inštitútom v trestnom konaní, ak je odôvodnená a aplikuje sa so zásadou primeranosti,“ dopĺňa Ondrej Laciak, podpredseda Slovenskej advokátskej komory.

Kolúzna väzba sa uvaľuje, keď existuje riziko, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov a spoluobvinených. „U nás neexistuje limit na tento typ väzby napríklad v porovnaní s právnou úpravou a praxou v Českej republike. Keď si to porovnáte s odsúdeným na doživotie, tak ten má priaznivejšie podmienky,“ dodáva Laciak.

„V ČR, pokiaľ obvinená osoba predtým neovplyvňovala svedkov, môže trvať kolúzna väzba maximálne tri mesiace,“ konštatuje Strémy.



Slovenskí advokáti považujú českú cestu za dobrý model. Tri mesiace, počas ktorých je obvinený odrezaný od sveta, by polícii mali stačiť na to, aby zozbierala zásadné dôkazy. „V ČR toto absolútne bez problémov funguje,“ tvrdí Laciak.

„Vždy sa dá urobiť legislatívna zmena, ale musí sa urobiť spôsobom, aby sme z tej vaničky z vodou nevyliali aj dieťa,“ myslí si generálny prokurátor Maroš Žilinka.

„Osoba, ktorá je vo väzbe uvidí svetlo na konci tunela, že po troch mesiacoch môže ísť von a nebude tam, dajme tomu, štyri až päť rokov ako je to teraz možné na Slovensku,“ konštatuje Strémy. Ak by sa preukázalo, že obvinený naozaj maril vyšetrovanie a ovplyvňoval svedkov, súd by mu mohol najprísnejšiu väzbu predĺžiť.



Podmienky kolúznej väzby na Slovensku je terčom kritiky Európskeho výboru proti mučeniu už prakticky 25 rokov, ale bez veľkej odozvy. „Nepovažuje za štandardné, aby osoba bola 23 hodín v cele a iba hodinu mimo nej. Majú sa jej ponúknuť adekvátne aktivity mimo cely. Taktiež kritizoval frekvenciu a spôsob návštev, alebo možností telefonovania s blízkymi,“ vraví Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európsky súd pre ľudské práva.