Inštitút ľudských práv považuje sankcie za neúčasť na celoplošnom testovaní za porušenie ľudských práv
22 | 01 | 2021 I sefredaktor
Nevyhnutné obmedzovanie ľudských práv a slobôd v súvislosti s pandémiou COVID-19 nemôže slúžiť na vydieranie a zastrašovanie občanov, aby sa zúčastnili plošného testovania. Upozorňuje na to v správemimovládna organizácia Inštitút ľudských práv (IĽP), ktorá vypracovala právnu analýzu nových nariadení vstupujúcich do platnosti v súvislosti s prebiehajúcim plošným testovaním.
Inštitút v tejto súvislosti odhalil viacero pochybení a možných porušení ľudských práv zo strany štátu, pritom však zdôrazňuje, že samotné dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je porušením ľudských práv, informuje portál webnoviny.sk.
V prípade plošného testovania je však podľa IĽP jeho účelnosť prinajmenšom sporná a jestvuje odôvodnené podozrenie, že ide o politický marketing. „Koniec koncov sám premiér to označil za referendum o Matovičovi,” uviedol riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. Podľa koordinátorky analýzy Aleny Krempaskej je zákaz pohybu v prírode či individuálnych športov pre osoby, ktoré sa testovania nezúčastnia, neadekvátnym a disproporčným zásahom do ľudských práv a slobôd.
Krempaská zároveň zdôraznila, že tento typ plošného testovania sa v žiadnej inej krajine nekonal. "Problémom je najmä nízka presnosť antigénových testov a výsledok môže dávať ľuďom bez príznakov falošný pocit, že sú negatívni, čím ich nemôžeme arbitrárne odlišovať od ľudí, ktorí sa antigénového testu nezúčastnili,” doplnila.
Daniel Grejták, právnik spolupracujúci s IĽP však zdôrazňuje, že súčasná situácia nie je dôvodom odvolávať sa na článok 32. Ústavy SR, podľa ktorého majú občania právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd.
Podľa neho totiž uvedený článok pokračuje formuláciou, že tak môžu urobiť len v prípade, ak sú činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov znemožnené. „Všetci, kto tento článok dnes vzývajú, sa dopúšťajú porovnateľne nerozumného správania ako členovia vlády,” dodal s tým, že odporúča každému, kto sa chce v tejto súvislosti postaviť na odpor, aby sa obrátil na súd.
Inštitút v tejto súvislosti odhalil viacero pochybení a možných porušení ľudských práv zo strany štátu, pritom však zdôrazňuje, že samotné dočasné obmedzenie niektorých ľudských práv a slobôd z dôvodu ochrany života a zdravia nie je porušením ľudských práv, informuje portál webnoviny.sk.
Sporná účelnosť testovania
V prípade plošného testovania je však podľa IĽP jeho účelnosť prinajmenšom sporná a jestvuje odôvodnené podozrenie, že ide o politický marketing. „Koniec koncov sám premiér to označil za referendum o Matovičovi,” uviedol riaditeľ IĽP Peter Weisenbacher. Podľa koordinátorky analýzy Aleny Krempaskej je zákaz pohybu v prírode či individuálnych športov pre osoby, ktoré sa testovania nezúčastnia, neadekvátnym a disproporčným zásahom do ľudských práv a slobôd.
Článok 32. Ústavy SR
Krempaská zároveň zdôraznila, že tento typ plošného testovania sa v žiadnej inej krajine nekonal. "Problémom je najmä nízka presnosť antigénových testov a výsledok môže dávať ľuďom bez príznakov falošný pocit, že sú negatívni, čím ich nemôžeme arbitrárne odlišovať od ľudí, ktorí sa antigénového testu nezúčastnili,” doplnila.
Daniel Grejták, právnik spolupracujúci s IĽP však zdôrazňuje, že súčasná situácia nie je dôvodom odvolávať sa na článok 32. Ústavy SR, podľa ktorého majú občania právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd.
Podľa neho totiž uvedený článok pokračuje formuláciou, že tak môžu urobiť len v prípade, ak sú činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov znemožnené. „Všetci, kto tento článok dnes vzývajú, sa dopúšťajú porovnateľne nerozumného správania ako členovia vlády,” dodal s tým, že odporúča každému, kto sa chce v tejto súvislosti postaviť na odpor, aby sa obrátil na súd.
Zdieľať tento článok