Zavše ožíva móda vypovedať zahraničných diplomatov s odôvodnením, že sa venujú špionáži. Pre spoločensky a politicky gramotného človeka to často vyznieva tragikomicky, veď spravodajské služby každého štátu si zo zásady budujú legálne a nelegálne agentúrne siete.

Prvé z nich pôsobia obvykle pod diplomatickým krytím, teda ich personál je chránený imunitou. Postavenie nelegálnych vyzvedačov je podstatne zložitejšie a riskantnejšie – v prípade odhalenia im hrozí stíhanie – v minulosti zväčša trest smrti, neskôr sa zaviedla prax ich vzájomnej výmeny medzi jednotlivými krajinami. Rizikovejšie nelegálne štruktúry tajných služieb sa vytvárajú pre prípad vojny, keď sa predpokladá prerušenie diplomatických stykov, cezhraničnej dopravy, medzinárodného poštového a iného komunikačného spojenia.

Diplomacia a spravodajské zložky majú v rade ohľadov spoločné ciele (pracujú pre záujmy svojho štátu), ale metódy, ktorými sa v praxi presadzujú, sa v mnohom odlišujú. Ich vzájomná súčinnosť v rámci štátom delegovaných právomocí však vždy prináša vzájomný úžitok.  Každé vyhostenie diplomata, bez ohľadu na to, či v krajine pôsobenia slúži pod diplomatickým prikrytím, alebo nie, je politicky motivované, signalizuje vôľu vlády zhoršiť vzťahy s konkrétnou krajinou. Československo počas socializmu vedelo o stovkách vlastných občanov, ktorí spolupracovali s britskou rozviedkou, ale ich verejný postih pokladala Praha za politicky neúnosné gesto a poškodenie vlastného pôsobenia na medzinárodnej scéne. Radšej obkolesili britských agentov, monitorovali ich činnosť a pokúšali sa ich získať ako dablérov, ktorí budú hrať na dve strany, teda podsúvať Londýnu skreslené a falošné správy. Treba poznamenať, že profesionálne zostavená dezinformácia nie je jednoduché klamstvo. Je to zložitá kombinácia pravdivých, pravdepodobných a možných údajov, ktoré sa dajú overiť z iných nezávislých zdrojov. Do nich je zabalená podstatná lož.

Na druhej strane dosť neobvykle vyznievalo pre mňa, že československá vojenská misia, ktorá oficiálne pôsobila v Západnom Berlíne, popri iných úlohách monitorovala aj tamojší filmový festival. Ich informácie som dostával na stôl ako pracovník slovenského ministerstva kultúry pre oblasť kinematografie. Čítať o umeleckom podujatí na armádnom hlavičkovom papieri malo svoj osobitný pôvab.

Spravodajské služby sú významným faktorom mocenského súperenia a vypĺňajú medzeru medzi diplomaciou, ktorá má v prvom rade pracovať pre udržanie mieru, a prípadným vojenským útokom. Voľným okom sotva spozorovateľné zápolenie mocností sa odohráva v piatich hlavných oblastiach. Jednou z nich je SIGINT (Signal Intelligence), ktorá zahŕňa komunikačnú, elektronickú a telemetrickú špionáž (COMINT, ELINT a TELINT). Ďalšou sférou je agentúrne spravodajstvo – Human Intelligence (HUMINT). Neodmysliteľnou súčasťou konkurenčného pôsobenia je psychologická manipulácia ľudí prostredníctvom propagandy, vrátane produkcie a šírenia tendenčných, skreslených i celkom falošných informácií. Osobitnú kapitolu predstavujú operácie, spojené s atentátmi a vraždami. Na dosiahnutie stanovených cieľov sa využívajú i špeciálne akcie ozbrojených útvarov zvláštneho určenia.

V každom prípade spravodajské služby sú tajnými inštitúciami, ich činnosť je konšpiratívna a principiálne nerešpektuje zákony, veď samotná špionáž je proti právnym normám akejkoľvek krajiny a tiež proti Viedenskému dohovoru o diplomatických stykoch (1961). Inštrumentárium prostriedkov na dosiahnutie stanovených cieľov je prakticky neohraničené a zahŕňa všetko z ľudských vlastností, ale aj z vedy a techniky.

Podľa vyjadrenia bývalého výkonného riaditeľa CIA Walta Edlera agentúra neuznáva zásadu, že atentát je ospravedlniteľný len počas vojny, spravodajské služby sú vo vojne vždy. Podľa iného skúseného veterána, ak riaditeľ CIA príde do Bieleho domu a odchádza s presvedčením, že vláda by bola najradšej, aby sa kohosi zbavila, tak jeho úlohou je vymyslieť spôsob, ako to zariadiť. To je všetko, o čom musí rozmýšľať.

V roku 1985 šéf CIA Stansfield Turner vyhlásil, že nie je ďaleko čas, keď americká rozviedka bude schopná kontrolovať prakticky každý bod zemegule aspoň z jedného zdroja a najvážnejšie oblasti a objekty pomocou niekoľkých technických prostriedkov. Tento čas je už určite tu. Rusko sa dozaista priblížilo k podobnej pozícii a kozmickú rozviedku sú nesporne schopné vykonávať aj štáty ako Čína, Francúzsko, Británia, Japonsko, Nemecko a Izrael. Vo výškach medzi 120 až 1 000 km sa pohybujú desiatky špionážnych družíc, ktoré urobia niekoľko obletov za deň. Ďalšie sú stacionárne. Uskutočňujú optický, rádiolokačný, radiačný a laserový prieskum.

Vari najznámejší je špionážny gigant ECHELON, globálny systém organizovaný NSA (National Security Agency), určený na odpočúvanie medzinárodnej elektronickej komunikácie kdekoľvek na zemeguli. Využíva kozmické technológie spojovacích družíc, ale aj sieť pozemných staníc a leteckých či námorných prostriedkov. Počítače systému pracujú s využitím metód umelej inteligencie. Rozlišujú podozrivé súbory dát obsahujúce rozsiahle slovníky kľúčových slov, nákresov či fotografií. Systém tak môže vyhľadávať záujmovú korešpondenciu.

Centrála NSA sídli vo Fort Meade. Harry Truman ju zriadil dekrétom v októbri 1952. Medzičasom má desiatky tisíc zamestnancov a desiatky miliárd dolárov ročného rozpočtu. Rodným listom NSA sa stala tajná dohoda UKUSA. Medzi UK (Britániou) a USA. Uzavreli ju ešte počas druhej svetovej vojny. V roku 1947 ju reaktivovali vlády USA, Veľkej Británie, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu. Vlády týchto krajín sa zaviazali poskytnúť v mene amerických záujmov svoje územie pre účely elektronickej špionáže proti krajinám, ktoré majú iné záujmy ako USA.

Jednoducho – vysoká politika, diplomacia a špionáž na medzinárodnej scéne úzko súvisia a vyzerajú spravidla podstatne inak, ako ich zobrazujú nesmrteľné literárne a filmové príbehy a ich hrdinovia.