Aj pri núdzovom stave musí prevažovať základná zásada právneho štátu, aby bol núdzový stav legitímny.

Aby bol núdzový stav legitímny musí brať do úvahy povahu, závažnosť a trvanie mimoriadnej situácie, a to by malo určovať druh, rozsah a trvanie núdzových opatrení, ku ktorým sa krajina môže zákonne uchýliť, píše vo svojom stanovisku pre Hlavný denník advokátka a bývalá dlhoročná obhajkyňa pred Európskym súdom pre ľudské práva, Marica Pirošíková.

"Všetky obmedzenia ľudských práv podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti." vymenúva Pirošíková podmienky dodržiavania ľudských práv počas núdzového stavu v krajine. Tieto podmienky sa podľa nej pravidelne uplatňujú v judikatúre ESĽP. "Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave a s ním súvisiacich zásahov do ľudských práv tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP." varuje právna expertka.

"V tomto ohľade považujem za najväčší problém, že opatrenia sa prijímajú celoplošne, pričom existujú výrazné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. Štát v tomto ohľade pochybil podľa môjho názoru už v čase po prvom celoplošnom testovaní. Mal zmierňovať opatrenia v regiónoch, v ktorých bol výskyt pozitívnych prípadov nízky a sprísňovať v tých, v ktorých sa epidemická situácia zhoršovala." analyzuje kroky vlády Pirošíková.



Podľa nej je potrebné takýmto spôsobom situáciu nepretržite monitorovať a vyhodnocovať. Núdzový režim by totiž nemal byť podľa Benátskej komisie neprimerane zdĺhavý. "Ak bude vláda vládnuť prostredníctvom mimoriadnych núdzových právomocí príliš dlho, nevyhnutne stratí demokratickú legitimitu." varuje advokátka.

Upozorňuje ďalej, že okrem toho je v priebehu stavu núdze nutné preukázať, že akékoľvek ďalšie obmedzenia práv sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutne potrebné, t. j. zodpovedajú naliehavej spoločenskej potrebe, pri ktorej verejný záujem prevažuje nad záujmom jednotlivca.

Ak núdzový stav, vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území krajiny, výrazne obmedzuje základné práva a slobody ľudí, v teste proporcionality v regiónoch s nízkym výskytom nákazy potom neobstojí. "Vtedy môžeme hovoriť o neprimeranom zásahu do práva na podnikanie, na slobodu pohybu, na vzdelanie, na súkromie." rozoberá po právnej stránke vládne obmedzenia Pirošíková.

V tomto ohľade upozorňuje na to, že vláda bola ESĽP už oznámená sťažnosť fitness centier. V sťažnosti žiadajú od štátu zaplatiť všetky svoje náklady za obdobie, keď museli byť povinne zatvorené. Len straty z jari sa podľa sťažovateľov pohybujú v miliónoch. Majitelia tvrdia, že takto utrpeli majetkovú škodu, stratili príjem a klientelu. K uvedenému došlo na základe opatrení Úradu verejného zdravotníctva v prevencií šírenia vírusu Covid-19.



Pokiaľ ide o súčasné celoplošné testovanie, Pirošíková poukazuje na absolútne ignorovanie hlasu odborníkov, ktorí upozorňujú na plytvanie ľudskými zdrojmi a ohrozenie verejného zdravia. "Je evidentné, že celoplošné testovanie zamestná obrovské množstvo zdravotníkov a tí sú momentálne potrební v nemocniciach a na ambulanciách, kde priamo zachraňujú ľudské životy osôb už nakazených." uzatvára Pirošíková.

Významným argumentom odborníkov je aj upozornenie na to, že pri plošnom testovaní sa združujú ľudia pri čakaní na odber, a to je rizikové pre šírenie vírusu, pretože tu už cirkuluje oveľa infekčnejší britský variant. Benefit jednorázového záchytu infikovaných znižujú podľa epidemiologičky Bražinovej falošná pozitivita a falošná negativita antigénových testov. Preto odporúča testovať len v miestach s najvyšším výskytom, rizikových prevádzkach, či strategických podnikoch.

Na záver Marica Pirošíková dodáva, že "vzhľadom na vyššie uvedené je celoplošné testovanie hazardovanie so zdravím obyvateľstva a neprípustným zásahom do ľudských práv. Príklad, ako sa to dá dobrovoľne a rozumne riešiť ukázali Trenčín a Banská Bystrica."