Po tom, čo bola ruská vakcína Sputnik V ako prvá na svete zaregistrovaná, stala sa terčom kampane západných médií, ktoré spochybňovali jej spoľahlivosť a bezpečnosť.  Pritom mediálny mainstream ignoruje  indície, že preparát americkej firmy Pfizer vykazuje vedľajšie účinky.

WHO síce hovorí o nerovnosti pri distribúcii očkovacej látky proti koronavírusu, na druhej strane však autorizovala len vakcínu vyvinutú spoločnosťou Pfizer/BioNTech a ignorovala ďalšie, vyvynuté v Číne,   Rusku, Veľkej Británii a Indii. Tým bola obmedzená možnosť úspechu jej vlastnej iniciatívy COVAX – globálneho vakcinačného akcelerátora a banky pre rovnú distribúciu vyrobených preparátov.

WHO uviedlo, že vakcína Pfizeru prešla núdzovými kontrolnými mechanizmami vďaka svojej „bezpečnosti, efektivite a kvalite„. WHO ale nebola jediná organizácia, ktorá rýchlo uznala túto vakcínu – EÚ, konkrétne prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tlačila na čo najrýchlejšie schválenie preparátu na území únie.



Podľa informácií novín Le Monde, ktoré citovali získaný interný dokument, politický tlak na schválenie tejto vakcíny prinútil Európsku liekovu agentúru (EMA) privrieť oči pri problémoch, ktoré sa u vakcíny prejavili. EMA údajne musela ignorovať nezrovnalosti medzi obsahmi dávok predaných Pfizerom a zariadením vykonávajúcim skúšky.



Minimálne 13 Izraelčanom ochrnula tvár po prijatí prvej dávky vakcíny Pfizer, Nórsko informovalo o 23 mŕtvych. Krajina následne vydala varovanie, že vakcína môže mať „vážne následky„ pre starých a slabých ľudí. WHO plánuje preštudovať úmrtia týchto ľudí.

Nie všetkým vakcínam sa však dostalo takej milosti, ako sa jej dostalo Pfizeru, ktorá je v EÚ distribuovaná za podmienok, že spoločnosť nenesie zodpovednosť za možné vedľajšie účinky. Podľa Alexandra Gintsburga, riaditeľa Ústavu Gamaleja, inštitútu, ktorý vyvinul prvú vakcínu proti koronavírusu na svete Sputnik V, je jeho ústav terčom negatívnej kampane zo strany európskych inštitúcií. Riaditeľ Ústavu Nikolaja Gamaleju ďalej uviedol, že vakcína od Pfizeru by mohla mať negatívny vplyv na 30% až 40% pacientov, hlavne seniorov a ľudí, ktorí trpia alergiami.

Vakcína Pfizeru na testoch preukázala 90-percentnú účinnosť, čo je porovnateľné s ruskou vakcínou Sputnik V. Je to však menej ako druhá vakcína vyvinutá v Rusku – EpiVacCorona, ktorá zatiaľ v priebehu testov vykázala 100% účinnosť.

Ruská vakcína uprostred svetovej informačnej vojny

Ruská vakcína Sputnik V sa stala terčom ostrej mediálnej kritiky kvôli údajnému nedostatočne širokému testovaniu a chýbajúcej extenzívnej dokumentácii. Vakcína čelila aj ďalším obštrukciám: Jej stránka na Twitteri bola dočasne zablokovaná  a jej autorizácia v Maďarsku sa stala terčom kritiky zo strany úradov EÚ.

Rusko bolo tiež opakovane obvinené zo snahy ukradnúť dáta vakcín iných krajín, a to pomocou „armády hackerov„ Kremľa, ktorú má vraj k dispozícii. Tieto správy sa však objavili až po tom, čo ruská prvá vakcína už prechádzala testami, ktoré skončili s výsledkom yše 90-percentnej účinnosti. Nehľadiac na to, že ruskí vývojári kooperovali s vedcami zo zahraničia pri vývoji vakcíny AstraZeneca.