To, čo sa stalo v ĽSNS sa podobá tomu z tridsiatych rokov v Hitlerovej NSDAP. Aj v nej sa jej vodca doslova zabetónoval na predsedníckej stoličke. Rozdiel medzi Kotlebom a Hitlerom je však v tom, že proti šéfovi ĽSNS sa postavili jeho vlastní z vedenia strany.

Spolustraníci Mariana Kotlebu odjakživa hľadali inšpiráciu vo fašistickej Slovenskej republike. Pochodovali v uniformách pripomínajúcich rovnošatu Hlinkovej gardy, zdravili sa pozdravmi „Na stráž!“, po vzore Hlinkovej mládeže zriadili vlastnú mládežnícku organizáciu a svojho šéfa Mariána Kotlebu s úctou a rešpektom nazývali vodcom, píše portál aktulity.sk.

Pripravuje sa Kotleba riadiť svoju stranu aj spoza väzenských mreží?

Prívrženci ĽSNS chceli dokonca budovať stavovský štát. O to prekvapujúcejšie sú teraz reakcie troch mimoriadne výrazných a aktívnych členov predsedníctva strany, ktorí verejne vystúpili proti „totalitným praktikám“ svojho vodcu Mariana Kotlebu. Z predsedníctva strany odchádzajú europoslanec Milan Uhrík, aj poslanci Národnej rady Milan Mazurek a Ondrej Ďurica. Dôvodom podľa nich je to, že tento orgán už stratil svoj význam. Neskôr sa k nim pridali aj ďalší dvaja poslanci z Národnej rady Miroslav Suja a Eduard Kočiš. Podľa nových stanov ĽSNS je Marian Kotleba teraz už skutočným vodcom.

Kotlebovci sa začiatkom januára stretli v banskobystrickej centrále strany, aby, ako povedali novinárom, riešili zmeny organizačnej štruktúry, pričom ĽSNS svoje stanovy menila iba v lete minulého roku. Čo sa teda stalo? Odpoveď sa dá hľadať v udalostiach z vlaňajšieho októbra, keď Špecializovaný trestný súd v Pezinku zatiaľ neprávoplatne odsúdil Mariana Kotlebu na 4 roky a 4 mesiace za propagáciu neonacizmu. Líder ĽSNS sa teda zrejme pripravuje na možnosť, že sa niekoľkoročnému pobytu za mrežami nevyhne ani po rozhodnutí Najvyššieho súdu. Kotleba, ktorý svoje meno pretlačil aj do názvu strany, totiž jej stanovy zmenil tak, že v podstate ochromil snem ako najvyšší orgán ĽSNS, výrazne posilnil svoje vlastné kompetencie, stal sa teda prakticky neodvolateľným a zriadil aj novú funkciu výkonného podpredsedu.

Z predsedníckej stoličky šéfa Kotlebu už len tak ľahko nezosadia

Do tejto funkcie zrejme zasadne niekto z jeho najvernejších a najbližších ľudí, medzi ktorých sa radia Martin Beluský, Rastislav Schlosár či jeho brat Marek. Marian Kotleba by tak mal mať všetko pod palcom aj spoza väzenských múrov a nemusí sa obávať ani prípadného puču vo vlastnej strane. Kotleba tak získal nad ĽSNS absolútnu moc. Čo je ale najzaujímavejšie, urobil tak bez toho, aby ich o tom informoval svojich najbližších spojencov. Dôležité je, že z funkcie predsedu už Kotlebu len tak niekto nezosadí, pretože snem, ktorý by to mohol urobiť, môže po novom zvolať len šesť z deviatich členov predsedníctva. A jedným z nich je samotný Kotleba a ďalších troch si vyberá on sám. Títo štyria ľudia tak dokážu pohodlne blokovať zvolaniu akéhokoľvek snemu.

No ak by sa náhodou snem predsa len podarilo zvolať, aj tak by sa ešte Kotleba o funkciu nemusel báť, pretože snem tvoria spolovice oblastní predsedovia a spolovice delegáti zvolení za jednotlivé oblasti. A oblastných predsedov, teda polovicu snemu, navrhuje a odvoláva priamo Kotleba. Keďže na zmenu predsedu strany je potrebných 80 percent hlasov na sneme, šéf ĽSNS sa o svoj post báť rozhodne nemusí. Ako prví dali najavo svoju nespokojnosť nad novým stavom europoslanec Milan Uhrík a poslanec Milan Mazurek. „Obávam sa, že s takto zmenenými stanovami bude ťažké nárokovať si morálne právo kritizovať kohokoľvek za totalitné praktiky,“ napísal na Facebooku Uhrík.

Znechutený Mazurek nazval predsedníctvo strany bábkovým

Bokom nezostal ani Milan Mazurek. „Svedomie by mi nedovolilo účasť na bábkovom predsedníctve bez reálnych právomocí a v atmosfére zákulisných hier. Nebudem sa teda viac uchádzať o funkciu v predsedníctve strany. Po dlhých rokoch moje pôsobenie vo vedení strany končí,“ zverejnil na sociálnej sieti znechutený Mazurek. Krátko na to reagoval aj Ondrej Ďurica, ktorý tiež avizoval, že v predsedníctve končí, a pridal sa k nemu aj podpredseda Miroslav Suja. „Možnosť opätovne kandidovať už však za súčasných podmienok nevyužijem,“ vyhlásil poslanec Národnej rady. Nespokojný je i jeho poslanecký kolega Eduard Kočiš: „Veľmi ma znepokojila vedomosť, že popredné osobnosti našej strany, ktoré ju v poslednom období najvýraznejšie a najkvalitnejšie zastupovali, boli oklamané,“ zhrnul v skratke Kočiš svoje pocity, uvádza portál aktuality.sk.

Aké zmeny presadil predseda ĽSNS Marian Kotleba v stanovách?

• Povinnosťou predsedu bolo zvolať snem strany aspoň raz za rok. Táto povinnosť je zrušená.


• V minulosti mohla o zvolanie mimoriadneho snemu žiadať 1/3 členov strany, Kotleba to teraz zatrhol a o mimoriadny snem môžu po novom požiadať 2/3 predsedníctva.


• Rozhodnutie snemu bolo platné, ak zaň hlasovala trojpätinová väčšina členov snemu. Po novom to už budú musieť byť až štyri pätiny, teda 80 % členov. Snem pritom volí aj predsedu.


• Počet členov predsedníctva Kotleba znížil z 12 na deväť, troch z nich menuje priamo on sám.


• Funkčné obdobie predsedu nie je v stanovách definované, Kotleba tak môže ĽSNS šéfovať aj doživotne.


• O štrukturálnych a personálnych otázkach môže predsedníctvo rozhodovať už len na návrh Kotlebu, ktorý tiež môže bez kontroly a súhlasu kohokoľvek rozhodovať o sumách do 250-tisíc eur.


• Predseda si prisvojil právomoc rozhodovať o prijímaní členov strany.


• Pribudla funkcia výkonného podpredsedu, ktorého právomoci sú nastavené tak, aby mohol zastupovať Kotlebu v rutinných veciach v prípade, ak bude vo väzení. Ostatní podpredsedovia strany majú v podstate len reprezentatívnu funkciu.


• Pribudla funkcia predsedu programovej komisie, ktorého po novom menuje Kotleba. Nepriamo tým získal úplnú kompetenciu nad programom strany.


• Minimálny počet oblastných organizácií sa zredukoval z 20 na 12. O predsedoch týchto organizácií rozhoduje prakticky iba Kotleba sám, predsedníctvo ich len formálne schvaľuje. Predsedov oblastných organizácií (čiže aj polovicu členov celostraníckeho smenu) navrhuje už iba Kotleba