Po strate svojich kolónií v prvej svetovej vojne a neúspešných pokusoch získať životný priestor v druhej svetovej vojne začali Nemci opäť posilňovať svoj vplyv v Starom svete. Teraz už v rámci „európskej rodiny“. Nemeckých partnerov v Európskej únii to znepokojuje.
Polskie Radio poznamenáva, že Nemecko považuje Poľsko za krajinu lacnej pracovnej sily a za odbytový trh nekvalitných výrobkov. Nemecký podnikateľ Reinhard Petzold v rozhovore pre internetový portál
Kurt.digital hovorí:
„Poľsko sa, žiaľ, v blízkej budúcnosti tohto obrazu veľmi ťažko zbaví“. Petzold, ktorý poľský trh dobre pozná, sa sústredil na ceny tovarov od jedného výrobcu, ktoré sú v Poľsku oveľa vyššie než v Nemecku. Podľa neho neexistujú žiadne ekonomické dôvody na to, aby rovnaká čokoláda alebo prací prostriedok od jedného výrobcu boli v Poľsku drahšie než v Nemecku.
„Nemecko výrazným spôsobom prispelo k poľskej transformácii s tým, že mu to prinesie ekonomickú výhodu“, hovorí nemecký podnikateľ.
Rovnako tak, ako keď Nemecko v rokoch povojnového rozmachu využívalo lacnú pracovnú silu z Juhoslávie, Turecka a po rozpade socialistického spoločenstva zo ZSSR, Albánska a postsovietskych krajín. Pod rúškom rozšírenia Európskej únie vznikali „vnútorné kolónie“, ktoré Nemecko zahlcovalo svojím tovarom a podriaďovalo nemeckým bankám. Všetko to odvôvodňovali rečami o „jednotnej európskej rodine“.
Anglický politológ Pir Riaz Ali Shah
hovorí, že
"kolonializmus sa nikam nevytratil, len mimikroval a získal globálny charakter’’. Podstata kolonializmu je v tom, aby rozdelila národy na vládnuce a otrocké. Podľa Ali Shaha dnes v Británii k negramotným „farebným“ ľuďom pribudli Litovčania, Ukrajinci, ktorí sú často oveľa vzdelanejší než tí, ktorým slúžia. A to, čo Západ urobil v Iraku, Líbyi a Juhoslávii sa nedá nazvať inak než rekolonizáciou.
Poliaci sa však snažia Nemcom nejako odolávať. Poľsko sa snaží stať neoficiálnym lídrom Vyšehradskej štvorky a ochrancom mladej Európy pred tou starou. Poľsko
ignorovalo osobitný summit EÚ o migrácii a odmietlo podpísať Migračný pakt OSN. Vzťahy Varšavy s Berlínom komplikuje periodicky sa opakujúca otázka náhrad za škody spôsobené počas druhej svetovej vojny, ktoré Varšava od svojho západného suseda požaduje. Hovorí sa o sume 850 miliárd dolárov. Berlín akékoľvek nové reparačné platby odmieta.
Ďalším kameňom úrazu v nemecko-poľských vzťahoch je projekt
Nord Stream 2. Varšava je proti plynovodu a v tomto smere plne podporuje pozíciu Spojených štátov.
„Poľsko je teraz hráčom, ktorý v našom regióne zastupuje záujmy USA“
píše profesor Przemyslaw Žurawski vel Grajewski.
Nemecko sa tejto úlohy vzdalo a rozhodlo sa obchodovať s Ruskom, takže táto rola prirodzene pripadla Poľsku. Poľsko môže realizovat politiku voči východným susedom pod ochranou politického dáždnika Washingtonu’’.
V tejto situácii Nemecko začalo usilovať o zrušenie zásady jednomyseľnosti pri prijímaní rozhodnutí v Európskej únii, aby NSR mala v európskych záležitostiach prevahu. Nemecké ministerstvo zahraničia nedávno podporilo návrh predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera na zrušenie zásady jednomyseľnosti pri hlasovaní o otázkach zahraničnej politiky.
„Princíp jednomyseľnosti umožňuje ľahko dosiahnuť svoje ciele tým, ktorí chcú zvonku spôsobiť rozkol v EÚ“,
uviedol Michael Roth, štátny tajomník nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Merkelová otvorila dvere migrantom z Blízkeho východu a Afriky, aby zvýšila zisk nemeckých kapitalistov na úkor lacných gastarbeitrov. To však Nemcom spôsobilo problémy a hlavné ťažkosti Nemecko a jej „návštevníkov“ ešte len čakajú.
„Nemecká kancelárka Angela Merkelová v žiadnom prípade nie je „spasiteľkou Európy“... Merkelová svojou politikou k utečeneckej kríze ničí Európsku úniu krok za krokom a ignoruje narastajúci rozkol, táto „vojna“ však bude pokračovať aj v budúcnosti“,
píše americké vydanie
Politico.
Európska únia je už rozdelená, ako ukázalo nedávne hlasovanie o
rozpočte EÚ na nasledujúcich 7 rokov. Tento rozkol je v záujme Spojených štátov, tam sa pozerajú na Európu ako na svoj protektorát a nechcú dopustiť dominanciu Nemecka, aby nenastala situácia z čias druhej svetovej vojny, keď boli medzi Anglosasmi a Nemcami rozpory.
Všetky plány ohľadne nastolenia hegemónie sú však dnes ťažko uskutočniteľné. Svet sa mení a deje sa to čoraz rýchlejšie. Americké vydanie
Foreign Affairs poznamenáva, že
"rastúcemu vplyvu Číny a Ruska a liberálnemu medzinárodnému systému na čele, ktorého stoja Spojené štáty’’ momentálne konkurujú iné
projekty:
vraj, "rozvojové krajiny ... si teraz môžu vybrať alternatívnych patrónov’’. Zdá sa však, že hodnotenie
Foreign Affairs je prinajmenšom zastarané. Na pozadí sociálno-ekonomických posunov, ktoré sa začali
operáciou pod označením
COVID-19, bude vektor zmien iný, než len obyčajný prechod od „záštity’’ Spojených štátov k Číne alebo k niekomu inému.