Sudcovia, advokáti a ďalšie právnické kapacity uverejnili výzvu, ktorou upozornili na porušovanie princípov právneho štátu na Slovensku. Dokument podpísalo dovedna 140 právnikov.

Medzi signatármi výzvy sú bývalý sudca ústavného a najvyššieho súdu Milan Ľalík, dlhoročná zástupkyňa SR pri Európskom súde pre ľudské práva Marica Pirošíková, docent Právnickej fakulty Univerzity Komenského Branislav Fábry, sudkyne Najvyššieho súdu SR Zuzana Mališová, Monika Valašíková a Jana Hatalová, množstvo sudcov okresných a krajských súdov, známi advokáti, ako napríklad Milan Valašík, ale aj asistentka europoslanca Radačovského Judita Laššáková a mnohí ďalší.

Miera porušovania princípov právneho štátu je u nás mimoriadne vysoká

Podľa signatárov kompetentní na kritiku reagujú mlčaním, v niektorých prípadoch dokonca zastrašovaním či osobnými invektívami. Uvedomujú si, že počas pandémie existujú sťažené podmienky pre napĺňanie princípov právneho štátu. Európska komisia pre demokraciu prostredníctvom práva však zdôrazňuje, že aj v prípade núdzového stavu musí prevažovať základná zásada právneho štátu. Nemožno ospravedlniť obmedzenia ľudských práv a zmeny v rozdelení právomocí, ktoré by nijako nesúviseli s núdzovou situáciou.

Na Slovensku sú podľa signatárov mnohé odporúčania úplne ignorované a miera porušovania princípov právneho štátu mimoriadne vysoká. Verejne prezentované žiadosti viacerých odborníkov, aby boli závažné ústavné zmeny vopred prerokované s Európskou komisiou pre demokraciu prostredníctvom práva ostali nepovšimnuté. Predstavitelia výkonnej moci a ústavná väčšina v parlamente hrubo porušujú povinnosti, ktoré Slovenskej republike z členstva v Rade Európy a Európskej únii.

Vládna koalícia si neprimerane zvýšila moc

Signatári upozorňujú, že súčasná parlamentná väčšina odstraňuje brzdy a protiváhy jednotlivých mocí v štáte. „V decembri 2020 parlament zakázal ústavnému súdu preskúmavať súlad ústavných zákonov s materiálnym jadrom ústavy, a to bez náležitej odbornej diskusie a napriek výslovnému nesúhlasu predsedu ústavného súdu, ako aj napriek vážnym výhradám odbornej verejnosti. Týmto spôsobom vládna koalícia neprimerane zvýšila svoju zákonodarnú moc tým, že odstránila hlavnú brzdu zo súdnej moci, ktorá by ju mohla kontrolovať,“ píše sa okrem iného vo výzve.

Autori poukazujú aj na extrémne využívanie skrátených legislatívnych konaní. V roku 2020 bolo takto prijatých viac ako 60 zákonov. „Mnohé z prijatých legislatívnych zmien však vôbec nesúviseli s pandémiou a jej dôsledkami,“ píšu.

Medzi porušovanie princípov právneho štátu patrí aj retroaktívne pôsobenie zákonov v rozpore s princípmi právnej istoty, navyše prijatých v skrátenom legislatívnom konaní. Ďalším kontroverzným opatrením na vylúčenie kompenzácie v tejto oblasti boli právne normy, ktoré dovoľovali obchodníkom nechať svoje obchody otvorené, zakazovali však spotrebiteľom navštevovať ich. V tomto prípade môže ísť o neobvyklú formu obchádzania zákona.

Počas prijímania protiepidemických opatrení dochádza k neodôvodneným, nelogickým, vzájomne rozporuplným a neprimeraným zásahom do ľudských práv. K závažným a masívnym zásahom do ľudských práv nedochádza prostredníctvom zákona, ale na základe hybridných aktov Úradu verejného zdravotníctva, ktorého pôsobnosť je v mnohých oblastiach podľa signatárov výzvy sporná.

Obavy vzbudzujú aj kajúcnici

Veľkým problémom je podľa aj zneužívanie inštitútu väzby na vytváranie nátlaku na obvineného s cieľom získať jeho priznanie, či spoluprácu pri odhaľovaní inej trestnej činnosti. Väzobná forma stíhania by nemala byť používaná ako pravidlo a orgány činné v trestnom konaní, politici a verejnosť by si mali uvedomovať, že nejde o druh trestu.

„Kľúčovým komponentom právneho štátu je princíp prezumpcie neviny, ktorý by mal byť plne rešpektovaný. Tento princíp je ale masívne porušovaný zo strany politikov, ako aj médií, a to bez očakávaných následkov,“ píše sa vo výzve.

Obavy podľa signatárov vzbudzuje i používanie výpovede spolupracujúceho svedka ako kľúčového dôkazu v trestných konaniach proti sudcom alebo policajným funkcionárom, ktorým je umožnené užívať si slobodu výmenou za svedectvo proti konkrétnym osobám.

Poukazujú aj na nadužívanie uvedeného inštitútu bez dôsledného preverenia výpovedí takýchto osôb, umožňujúc im využívanie neprimeraných výhod. Za veľký problém považujú signatári aj vzťah orgánov činných v trestnom konaní a médií. Napriek tomu, že sa informácie vynášajú zo spisov systematicky, dlhodobo a vybraným médiám, doposiaľ sa tento únik informácií nezastavil. „Domnievame sa, že spolupráca orgánov činných v trestnom konaní s médiami má v súčasnosti systematický charakter, často ide o divadlo pre verejnosť, ktorá si želá prísny postup v boji proti korupcii," uvádzajú.

Koalícia chce pripraviť advokáciu o nezávislosť

Podľa signatárov nie je možné akceptovať politické vyhlásenia členov vlády o zabezpečení beztrestnosti pre údajných páchateľov výmenou za poskytnutie informácie, pretože na takéto vyhlásenia nemajú žiadnu oporu v právnom poriadku.

„Je neprípustné, aby vládna moc zbavovala sudcov za ich rozhodnutia rozhodovacej imunity, ktorú im garantuje ústava, a iným verejným funkcionárom vydávajúcim rozhodnutia v trestnom, správnom alebo inom konaní rozhodovaciu imunitu naďalej zachovávala. Tento krok môže veľmi ohroziť nezávislosť súdnictva, osobitne v kombinácii s novozavedeným druhom trestného činu ohýbania práva,“ píše sa vo výzve.

Signatári veľmi citlivo vnímajú aj snahu pripraviť advokátov o nezávislosť, a to najmä v oblasti disciplinárneho konania. Na vážnosť situácie upozornil predsedu vlády vo liste predseda Rady advokátskych komôr Európy, v ktorom vyjadril podporu nezávislej advokácii na Slovensku.