Komentár Vladimíra Bačišina (Finančné noviny)

Základnou myšlienkou politických čistiek je téza J. V. Stalina o tom, že s vývojom novej spoločnosti rastie triedny boj a nepriatelia.

V Sovietskom zväze pred II. svetovou vojnou, ale aj po nej v štátoch svetovej socialistickej sústavy boli politické čistky. Ľudí s iným názorom zabíjali, alebo väznili.

Čo bolo príčinou týchto čistiek? Ako vždy ľudská zloba, závisť a nenávisť. Tá je typická pre akúkoľvek spoločnosť. Prejavovala sa udávaním a označovaním iných ľudí za nepriateľov, škodcov novej spoločnosti.

V Sovietskom zväze sa tieto ľudské vlastnosti zdôvodňovali myšlienkou Josifa Vissarionoviča Džugašvili, známeho pod preudonymom Stalin. Tvrdil, že s vývojom je sú spojené dialektické protirečenia.

Dňa 9. júla 1928 J. V. Stalin povedal: “podľa miery nášho napredovania, odpor  kapitalistických prvkov bude stúpať, triedny boj sa bude vyostrovať, a Sovietska moc, ktorej sily budú narastať čoraz viac a viac, bude realizovať politiku izolácie týchto prvkov, politiku rozkladu nepriateľov robotníckej triedy, koniec koncov potlačenia odporu vykorisťovateľov, vytvárajúc základňu pre pohyb vpred robotníckej stredy a základných más roľníctva.



J.V. Stalin dodal: Nie je možné si predstaviť vec tak, že socialistické formy sa budú vyvíjať, vytláčajúc nepriateľov robotníckej triedy, a nepriatelia budú ustupovať mlčky, ustupujúc cestu nášmu pohybu, že sa potom budeme znovu hýbať vpred, a oni ustupovať vzad, a potom “neočakávane” všetky bez výnimky skupiny ako kulaci (majetní veľkoroľníci – poznámka Finančných novín), pretože bedári, ako aj robotníci, ako aj kapitalisti, budú “hneď”, “neviditeľne”,   bez bojaa nepokojov, v lone socialistickej spoločnosti. Takých rozprávok niet a vôbec nie sú, konkrétne v prostredí diktatúry proletariátu.

Nebolo a nebude toho, aby odumierajúce triedy sa dobrovoľne vzdávali svojich pozícií, a nepokúšali sa organizovať odpor.  Nebolo a nebude toho, aby pohyb robotníckej triedy k socializmu v triednej spoločnosti, sa mohlo zaobísť bez boja a nepokojov. Naopak, pohyb k socializmu nemôže neviesť k odporu vykorisťovateľských prvkov voči tomuto pohybu, a odpor vykorisťovateľov nemôže neviesť k zostreniu triedneho boja.   Tak teda preto netreba uspávať robotnícku triedu diskusiami o druhoradej úlohe triedneho boja…”



Osobne J. V. Stalin a Politický výbor (Politbyro) Ústredného výboru Všzväzovej komunistickej strany (boľševikov) na základe takzvaných Stalinských zoznamov popráv bolo zastrelených 44 893 ľudí z vedenia sovietskeho štátu. V rokoch 1937 – 1938 bolo zastrelených 43 768 ľudí. V rokoch 1940 – 1950 sovietsky režim popravil 1125 občanov.



Na základe rozhodnutí takzvaných súdnych trojíc bolo po vynesení rozsudku okamžite popravených približne 380 000 ľudí a 390 000 občanov zavreli do pracovných koncentračných táborov.

V Československu sa myšlienka rastúceho triedneho boja využila v politických procesoch. Sú dva najznámejšie procesy. Prvý je proces s Miladou Horákovou.  Proces so skupinou Milady Horákovej, známy aj ako proces s vedením maraudingového sprisahania proti republike so skupinou dr. Milady Horákovej či proces s Milladou Horákovou a spol., bol najväčším s vymysleným politickým netvorom v Československu.

Druhý bol proces sa Slánskym, známy pod dlhším úradným názvom Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánskym. Bol to vykonštruovaný politický proces, konaný na nátlak Stalina roku 1952. Bolo vynesené 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotie. Hlavným obvineným bol Rudolf Slánský. Proces prebiehal od 20. novembra do 27. novembra 1952.

Politické čistky v Československu boli druhý raz po roku 1968.