Komentár Romana Michelka

Top témou ostatných dní, minimálne v odbornej bezpečnostnej komunite, je nákup sedemnástich izraelských 3D rádiolokátorov od firmy ELTA Systems za takmer 150 miliónov eur

V krátkom čase je to už druhá zákazka, ktorú OĽANO realizovalo, no podstatné, a zároveň paradoxné na celej veci je to, že v podstate išlo o dokončenie akvizície zbrojnej techniky, ktorú začalo ministerstvo obrany pod vedení Slovenskej národnej strany (SNS).

V čase, keď Jaroslav Naď pôsobil ako opozičný expert, nenechal na chystaných akvizíciách nitku suchú. Jeho kritika bola vtedy absolútne tendenčná, bez argumentov, bez akýchkoľvek relevantných výhrad, vedená v podstate stratégiou, že všetko, čo robí Slovenská národná strana vo svojom rezorte, je z princípu zlé. V tom čase, teda v roku 2019, o chystanej akvizícii povedal nasledovné:

„Celý proces výberu bol typický pre SNS, keď postupne bez jasných pravidiel vylučujú nevhodné firmy. Síce sa minister tváril ešte minulý týždeň, že nevie, koho vybrali, a že sú traja kandidáti, ale tak ja si predsa len skúsim tipnúť na víťaza. Pochádza tuším z Blízkeho východu…“



Po tom, ako sa v roku 2020 dostalo OĽANO do vlády a dokonca získalo rezort obrany, mohlo verejnosti ukázať, ako to bude robiť inak a lepšie. Nový minister obrany Jaroslav Naď sa rozhodol sa tender prekopať. Ministerstvo obrany znovu oslovilo štáty, ktoré vyrábajú moderné radary, aby poslali svoje ponuky. Okrem toho ministerstvo zmenilo kritériá tendra.

Podľa Jaroslava Naďa dostalo väčšiu váhu pri hodnotení ponúk zapojenie slovenských firiem do výroby a servisu radarov a takisto náklady na celkovú prevádzku. „Kým predtým tvorilo zapojenie slovenských podnikov do projektu desať percent hodnotenia, my sme ho zdvojnásobili. Dva a pol násobne sme zvýšili aj pomer hodnotenia v rámci podpory techniky počas celej doby životnosti,“ oznámil minister Naď. A výsledok?

Ministerstvo obrany hovorí, že predložené ponuky vyhodnocoval projektový tím zložený zo štyridsaťjeden odborníkov. A znovu vyhral Izrael pred Britániou a Francúzmi, ktorí sa tiež dostali do užšieho výberu. Cena ostala v podstate rovnaká, akurát sa podarilo vyrokovať väčšie zapojenie slovenských firiem.



Svoj tender hodnotil minister Naď nasledujúcimi slovami: „Súťaž prebehla absolútne fér. Izrael dal najlepšiu ponuku a vyhral. Pre nás je dôležité, že je to o pár miliónov eur lacnejšie a tiež to, že ak nákup potvrdí vláda, viac než tridsať percent zákazky zostane na Slovensku v našom obrannom priemysle. To sú dve novinky oproti SNS.“ De facto sa však potvrdilo, že až na kozmetické zmeny nakúpil Jaroslav Naď v postate to isté, čo sa chystalo nakúpiť vedenie ministerstva obrany v čase, keď ho spravovala SNS.

Nákup zbrojnej techniky v takomto objeme v čase zenitu pandémie a tým pádom obrovských deficitov verejných rozpočtov však vyvoláva viacero otázok. Minister obrany Jaroslav Naď už od začiatku svojho verejného pôsobenia zaujal nie svojou kompetentnosťou, ale priam nepríčetnú aroganciou. V rámci koalície patrí medzi najradikálnejších jastrabov, bohužiaľ, zároveň v rámci koalície disponuje veľkou dôverou premiéra, čo rezultovalo do skutočnosti, že v čase, keď sú všetky ostatné rezorty nútené osekávať svoje výdavky, obrana dostane vytúžené dve percentá HDP.

Minister Naď túto nepochopiteľnú protekciu obhajoval tým, že vďaka pandémii poklesne celkové HDP, takže vlastne dve percentá nebudú zase až taká veľká suma. Takéto vyjadrenia sú prejavom krajnej demagógie a politického cynizmu.



Nakoniec, osobnostný profil Jaroslava Naďa hovorí za všetko. Sotva sa v slovenskej politike nájde väčší prezliekač kabátov a človek prechádzajúci od jednej politickej krajnosti k druhej. Svoju politickú kariéru začal v strane Smer-SD, neskôr pôsobil ako blízky spolupracovník ministra obrany za Smer Martina Glváča. Keď jeho osobné ambície neboli v Smere naplnené, pokúsil sa presadiť v SaS, ale aj v KDH. Nikde ho však, aj vďake jeho „morálnej integrite“, nechceli. Nakoniec zakotvil v OĽANO, kde si udržiava vplyv vďaka mixu servility voči premiérovi a arogancie voči všetkým kritikom súčasného vládnutia.

Nákup radarov v tejto dobe je naozaj prejavom minimálnej sociálnej inteligencie, čo sa prejavilo okrem iného aj v statuse opozičného poslanca Ľuboša Blahu, ktorý túto transakciu komentoval nasledovne. „Toto je najvyššia priorita štátu v čase, kedy zdravotníctvo padá na ústa, v tisíckach umierajú ľudia a Slovensko je v bezprecedentnej sociálno-ekonomickej kríze. Radary! Verejné financie smerujú ku kolapsu a oni nakupujú zbrane. Mimochodom, Matovičova vláda šmahom ruky zobrala tých istých 150 miliónov deťom na obedy zadarmo či seniorom na trináste dôchodky”.

Staré slovenské príslovie nás učí, že pýcha predchádza pád. Súčasná koalícia aj vďaka personám ako je Jaroslav Naď toto príslovie napĺňa mierou vrchovatou.