Publicista Fedor Blaščák upozornil na úplne mylné dáta vedca Martina Pavelku, ktorými minister Krajčí obhajoval a stále obhajuje potrebu plošného testovania. Blaščák Pavelku vyzýva, aby verejne priznal chybu. 

"Dňa 4. decembra 2020 vedec Martin Pavelka publikoval na internete nerecenzovaný vedecký článok=preprint (https://www.medrxiv.org/.../2020.12.02.20240648v1.full-text), v ktorom sa podpísal aj pod nasledujúcu hypotézu ohľadom vývoja počtu hospitalizácií pacientov s COVIDom v slovenských nemocniciach:

"Krivka počtu hospitalizácii v nemocniciach vykazuje od polovice novembra náhle sploštenie, čo naznačuje, že dôjde k prudkému poklesu nových hospitalizácii v dôsledku výraznej redukcie počtu infikovaných v rámci plošného testovania."

Blaščák jeho tvrdenie opravil: "V skutočnosti však nedošlo k prudkému poklesu, ale k prudkému nárastu počtu hospitalizovaných. A čo je oveľa horšie, od začiatku novembra 2020 sme na druhom mieste na svete v náraste počtu úmrtí na 1 milión obyvateľov. Išli sme na 13 násobok," uviedol Blaščák.

Takže takýto je v skutočnosti výsledok plošného testovania. Pokračuje Blaščák: "Je preto nad slnko jasnejšie, že M. Pavelka a celý tím autorov (vrátane zahraničných vedcov z Pavelkovej alma mater v Londýne, ale tiež nášho ministra Krajčiho) sa v tomto ich hodnotení vývoja situácie na Slovensku fundamentálne zmýlili. Prečo? To je ich vec, nech si dôvody svojho omylu prediskutujú v rámci autorského kolektívu. Z pohľadu verejnej debaty je však podstatné, či svoju chybnú hypotézu teraz aj verejne zrevidujú. Mali by, pretože ich článok sa v medzičase politicky inštrumentalizoval, a preto je povinnosť autorov nie len vziať na vedomie svoj omyl, ale informovať o ňom aj slovenskú verejnosť, keďže tá bola na základe jeho zverejnenia na internete manipulovaná rôznymi klamlivými vyjadreniami vládnych politikov. Napríklad ním v prospech plošného testovania argumentoval premiér Matovič aj minister Naď, ktorý úplne na hulváta klamal, že článok vyšiel v renomovanom vedeckom časopise."

 



 

Omyly patria k výskumu. Dejiny vedy sú dejiny omylov, na ktoré sa prišlo. Falzifikovateľnosť vedeckých hypotéz je základný kameň modernej vedy. A v tomto prípade je, podľa Blaščáka, omyl taký zjavný, že naň príde hocikto aj bez patričného vzdelania, stačí vedieť čítať s porozumením.

"Ak M. Pavelkovi záleží na jeho mene a vedeckej integrite mal by jasne a verejne uznať, že sa zmýlil. Vedecká integrita sa nemeria počtom odkazov na vedecké články v komentári do novín, ako to dnes Pavelka predviedol v denníku N. Vedecká integrita sa meria zodpovednosťou a poctivosťou vedca uznať omyl, pretože priznať si chybu - ak sa objektívne stala - to sa volá zodpovednosť a intelektuálna poctivosť.

Až keď to M. Pavelka urobí, potom sa môže opäť uchádzať o autoritu v tejto debate. Nateraz pre mňa ostáva v pozícii pomýleného vedca, a aj horšie - propagandistu a manipulátora konajúceho nie v záujme pravdy, ale pochybnej politickej agendy. Že pritom používa vedecký jazyk a vedecké metódy je z pohľadu nárokov na pravdivosť, o ktorú jedinú ide, nepodstatné. Skutočná veda nie je poddajnou slúžkou politiky."