Redakcia Hlavného denníka uverejňuje v štyroch častiach na pokračovanie článok publicistu Eduarda Chmelára, v ktorom komentuje súčasnú politickú situáciu na Slovensku, kde podľa neho dochádza "k plazivej zmene politického režimu a k ďalším nebezpečným trendom s nedoziernymi dôsledkami pre spoločnosť.

Plazivá zmena politického režimu

Najzávažnejším dôsledkom Matovičovej vlády je plazivá zmena politického režimu. Protiprávnosť mnohých opatrení zostáva nepovšimnutá. Aj bývalý podpredseda Ústavného súdu SR Eduard Barány varuje, že systém sa vyvíja smerom k represívnemu a autoritatívnemu: mení sa spôsob vládnutia, atmosféra v spoločnosti aj inštitucionálne usporiadanie, čo znamená zmenu politického režimu. Matovičova vláda prijíma závažné zmeny v ústave, súdnictve i dôchodkovom systéme bez odbornej či širšej verejnej diskusie, objavili sa informácie o zámere sprivatizovať zvyšný štátny majetok vrátane železníc a nemocníc, hlavný hygienik vydáva vyhlášky nad rámec zákona a znova sa oživili maniere, ktoré sme nepoznali tri desaťročia: papalášizmus. Nie je to fenomén nový, v skutočnosti sme ho vždy mali v sebe, a nielen počas komunistického režimu, stačí si oživiť pamäť v Kalinčiakovej Reštavrácii, Jesenského Demokratoch alebo v Ballekovom Pomocníkovi, vždy sme sa poklonkovali papalášom, ktorí dostávali lepšie mäso, ovocie a iný spotrebný tovar. Dnes papalášom a ich známym udeľujú tisíce výnimiek zo zákazu vychádzania, chodia bez rúšok na svadby, prijímajú návštevy v nemocniciach, predbiehajú sa v radoch na vakcínu a nie sú voči nim vyvodené žiadne sankcie. To proste nie je náhoda, že rakúsky prezident či premiér pri očkovaní kultivovane čakajú, kým na nich príde rad a naše celebrity sa strkajú dopredu ako v rade na chlieb za bývalého režimu – to je iná politická kultúra. Matovičova vláda vytvára atmosféru udavačstva, keď premiér vyzýva občanov, aby mu bonzovali tých, ktorých zaočkovali prednostne a minister obrany ponúka finančnú odmenu tomu, kto mu poskytne informácie o tom, ako sa dostali na verejnosť údaje zo zdravotného záznamu generála Lučanského.

Matovič sa nezodpovedá nikomu

Matovičove excesy už dávno nie sú smiešne. Viaceré zmeny, ktoré autoritatívnym spôsobom presadil, sú nezvratné aj po skončení pandémie. Odhaľujú, že nemáme dostatočné mechanizmy na to, aby sme vyhlásili premiéra za nespôsobilého viesť štát. Jeho strana to neurobí, lebo to nie je strana. Spomínam si na časy, keď proti sebe stáli štandardní rivali SDĽ a KDH. Keby sa takto správal ich predseda, okamžite by zasadali stranícke orgány a riešili to. Matovič sa nezodpovedá nikomu. Necíti zodpovednosť za nič. Hoci je premiér, vinu zvaľuje na koaličných partnerov, opozíciu, lekárov, vedcov, učiteľov, podnikateľov, nezodpovedných ľudí. Je to človek, ktorý nie je schopný sebareflexie, u ktorého porušovanie zákonov nevyvoláva potrebu napraviť to alebo to aspoň skryť (ako to robila Ficova vláda), ale vytvárať paralelnú realitu, v ktorej sa pravda nedá rozlíšiť od lži.

Morálne nespôsobilý na riadenie štátu

Slovenská spoločnosť stráca systém bŕzd a protiváh, ktoré jej umožňujú zostať formálne demokratickou. Usiloval som sa vás upozorniť, že neexistuje spôsob, ako Igora Matoviča prinútiť dodržiavať pravidlá. Je to zdravotne i morálne nespôsobilý človek na riadenie štátu. Kričí, plače, vydiera, vyhráža sa, nadáva a klame – už veľakrát som povedal, že jeho výrokmi by sa mal zaoberať psychoanalytik, nie politický analytik a z psychicky chorých ľudí sa nepatrí robiť si žarty. Je to úplne zbytočná robota, je to ako prečerpávanie studne, keď každý deň máte vysvetľovať niečo, čo by v normálnej spoločnosti vysvetľovať nebolo treba. Som ochotný uveriť postrehom, že on si z hľadiska svojho vnútorného nastavenia myslí, že neklame, že si to len pamätá inak. Ale toto už riešiť naozaj nebudem. Výzvy Veroniky Remišovej alebo Ireny Biháriovej, aby sa správal zodpovedne, mi v tejto fáze prídu už len ako smiešne zväzácke výkriky, lebo on sa nevie správať zodpovedne, nie je nastavený racionálne, na duševne chorého človeka nemôžete mať nároky ako na zdravého. Odmietam ďalej analyzovať správanie Igora Matoviča a zabávať sa na jeho excesoch, ktoré oživujú vo verejnosti tie najhoršie vlastnosti. Hnev ľudu je síce pochopiteľný, ale nebudem a nechcem podnecovať negatívne emócie, je mi to odporné.

Článok pôvodne vyšiel v nezávislom, českom a slovenskom analytickom a komentátorskom webe Argument.

Medzititulky: Hlavný denník 

Štvrtú, záverečnú časť prinesieme v nedeľu 17.01. o 18.00