Ćlanok bol pôvodne publikovaný na portáli davdva.sk

Už pred dvomi desaťročiami bol na Slovensku priemerný NOVINÁR rozvedená 40-ročná žena so stredoškolským vzdelaním. Medzičasom sa situácia očividne zhoršila a žurnalistov nahradili PROPAGANDISTI, čo je funkcia nielen v rámci politických strán, ale aj spravodajských služieb.

Nie náhodou práve v USA v roku 1938 prijali zákon, ktorý všetkým novinárom, redakciám, spoločenským aktivistom a občianskym združeniam plateným spoza hraníc ukladá povinnosť dať sa zaregistrovať ako ZAHRANIČNÝ AGENT, inak im hrozia trestnoprávne dôsledky a ich kontakty s americkými politikmi sa pokladajú za špionáž.

Rovnaké opatrenie nedávno uzákonila aj Ruská federácia, ktorú za to – pravdaže – ako prvé kritizuje Ministerstvo zahraničných vecí USA, lebo vraj ide o ohrozenie slobody slova. Keďže žijeme v americkom protektoráte, tak niečo podobné sa u nás zrejme nikdy nebude aplikovať, alebo sa to určite bude týkať iba krajín, ktorých zoznam našej vláde nadiktuje vševediace Veľvyslanectvo USA.

Názornou ukážkou súčasného stavu slovenskej žurnalistiky je napríklad tlačová beseda predsedu kľúčovej opozičnej strany (a niekoľkonásobného premiéra), kde si približne polovicu rozsahu  podujatia uzurpovala nemenovaná redaktorka nemenovaného denníka, ktorá bezdôvodne asi desaťkrát zopakovala slovo KLAMETE, čo plne zodpovedá známemu princípu šéfa nacistickej propagandy, že lož sa stáva pravdou, keď sa dostatočne opakuje. Nepochybne jedným z cieľov nepodloženého tvrdenia bolo aj vyprovokovať popredného politika k emocionálnemu vyjadreniu, teda k použitiu vulgarizmu, čo sa však neokrôchanej redaktorke nepodarilo.

Neraz som upozorňoval, že nemenovaný denník financuje nemenovaná firma, ktorá vyvíja bezpečnostné softvéry, čo nie je možné bez spolupráce s tajnými službami, najmä americkými. Rovnako som často upriamil pozornosť na fakt, že zmyslom vraždy neznámeho mladého novinára a jeho priateľky – vzhľadom na okamžité medzinárodne koordinované protesty – bola výmena vládnej garnitúry na Slovensku v záujme najvýznamnejšej globálnej superveľmoci. V súčasnosti očividné skutočnosti priamo a otvorene pomenoval aj Robert Fico, čo má predsa len inú váhu, keďže ako niekdajší viacnásobný premiér presne vie, o čom hovorí.

Pavol Janík je slovenský básnik a spisovateľ, bývalý predseda Spolku slovenských spisovateľov