Dvojaký meter v slovenských médiách (Gabriel Matta)
15 | 01 | 2021 I sefredaktor
Nestrannosť slovenských médií je často závislá od nestrannosti ich majiteľov aj samotných novinárov. Pojem objektivity je v istých médiách veľmi vratký. Môžeme sa len dohadovať, či majitelia niektorých médií do obsahu zasahujú, alebo nie, a odpoveď sa pravdepodobne nikdy nedozvieme. To, čo v týchto médiách ale nájdeme, je dvojaký meter v prístupe k informáciám, hlavne tým, ktoré sa týkajú istých politikov a istých politických strán.
Médiá v rukách tých, ktorí dnes končia vo vyšetrovačkách, alebo tých, ktorí neuspeli vo voľbách, unisono prehliadajú niektoré veci a zásadne o nich verejnosť neinformujú. Za všetky uveďme jeden príklad. V nie tak dávnej minulosti pripravoval redaktor časopisu Plus7dní veľký profilový rozhovor s vtedajším predsedom vlády, dnes šéfom politickej strany Hlas Petrom Pellegrinim. V rámci rozhovoru mu položil aj úplne nevinnú otázku na jeho sexuálnu orientáciu, na ktorú Pellegrini aj odpovedal. Čo nasledovalo? Uplynulo len niekoľko hodín od rozhovoru a redaktor bol vyhodený. Keď sa ho zastala šéfredaktorka, o pár dní bola „odídená“ aj ona. Zdá sa, že Pellegrini je tou osobou, pri ktorej sa o nestrannosti spomínaného média dá hovoriť len ťažko, negatívnym či kontroverzným témam, ktoré by sa s Pellegrinim mohli spájať, sa pluska zásadne vyhýba. Môžeme sa len domnievať, prečo to tak je.
Pozrime sa teraz na iného politika, ktorý je v danom médiu takmer rovnako obľúbený ako Pellegrini, aj keď na opačnej strane spektra. Boris Kollár zapĺňal nedávno stránky tohto časopisu takmer každý týždeň, práve tu mu prilepili nálepku papaláša. Ako si ju vyslúžil? Kvôli údajným konfliktom so sestričkami v nemocnici, kvôli údajne jedinému otvorenému lyžiarskemu stredisku, ktorého je on majiteľom. Pomerne rýchlo sa preukázalo, že tieto informácie neboli pravdivé. Jednoducho ich časopis zverejnil bez overenia faktov. Žiadna zdravotná sestra v danej nemocnici neprišla o odmeny a ani nebola prepustená. Ani lyžiarske stredisko na Donovaloch nebolo otvorené ako jediné na Slovensku. Konzekvencie v médiu za zverejnenie a šírenie nepravdivých informácií? Ako inak, v tomto prípade žiadne.
Zatiaľ čo spomenuté médium neváhalo vyhodiť svojich novinárov po otázke na Pellegriniho sexuálnu orientáciu, neštíti sa prinášať neoverené, klamlivé informácie o Kollárovi. Ako sa to dá vnímať? Napríklad ako dvojaký meter pri práci s informáciami a ich zverejňovaním (resp. nezverejňovaním ako v prípade otázky na sexuálnu orientáciu, ktorá nebola nikdy publikovaná). Niekto tu „ohýba“ pravdu a zavádza. Manipuluje verejnú mienku alebo sa snaží podsunúť verejnosti len isté informácie.
Subjektívny pohľad novinára (média) a jeho sympatie, resp. nesympatie sú v niektorých slovenských médiách celkom okato nadradené objektivite a nezávislosti. Aj tu ale asi platí známe „ryba smrdí od hlavy“. Či sa nám to páči, alebo nie, zdá sa, že (ne)závislosť niektorých slovenských médií je priamoúmerná (ne)závislosti ich majiteľov.
Médiá v rukách tých, ktorí dnes končia vo vyšetrovačkách, alebo tých, ktorí neuspeli vo voľbách, unisono prehliadajú niektoré veci a zásadne o nich verejnosť neinformujú. Za všetky uveďme jeden príklad. V nie tak dávnej minulosti pripravoval redaktor časopisu Plus7dní veľký profilový rozhovor s vtedajším predsedom vlády, dnes šéfom politickej strany Hlas Petrom Pellegrinim. V rámci rozhovoru mu položil aj úplne nevinnú otázku na jeho sexuálnu orientáciu, na ktorú Pellegrini aj odpovedal. Čo nasledovalo? Uplynulo len niekoľko hodín od rozhovoru a redaktor bol vyhodený. Keď sa ho zastala šéfredaktorka, o pár dní bola „odídená“ aj ona. Zdá sa, že Pellegrini je tou osobou, pri ktorej sa o nestrannosti spomínaného média dá hovoriť len ťažko, negatívnym či kontroverzným témam, ktoré by sa s Pellegrinim mohli spájať, sa pluska zásadne vyhýba. Môžeme sa len domnievať, prečo to tak je.
Pozrime sa teraz na iného politika, ktorý je v danom médiu takmer rovnako obľúbený ako Pellegrini, aj keď na opačnej strane spektra. Boris Kollár zapĺňal nedávno stránky tohto časopisu takmer každý týždeň, práve tu mu prilepili nálepku papaláša. Ako si ju vyslúžil? Kvôli údajným konfliktom so sestričkami v nemocnici, kvôli údajne jedinému otvorenému lyžiarskemu stredisku, ktorého je on majiteľom. Pomerne rýchlo sa preukázalo, že tieto informácie neboli pravdivé. Jednoducho ich časopis zverejnil bez overenia faktov. Žiadna zdravotná sestra v danej nemocnici neprišla o odmeny a ani nebola prepustená. Ani lyžiarske stredisko na Donovaloch nebolo otvorené ako jediné na Slovensku. Konzekvencie v médiu za zverejnenie a šírenie nepravdivých informácií? Ako inak, v tomto prípade žiadne.
Zatiaľ čo spomenuté médium neváhalo vyhodiť svojich novinárov po otázke na Pellegriniho sexuálnu orientáciu, neštíti sa prinášať neoverené, klamlivé informácie o Kollárovi. Ako sa to dá vnímať? Napríklad ako dvojaký meter pri práci s informáciami a ich zverejňovaním (resp. nezverejňovaním ako v prípade otázky na sexuálnu orientáciu, ktorá nebola nikdy publikovaná). Niekto tu „ohýba“ pravdu a zavádza. Manipuluje verejnú mienku alebo sa snaží podsunúť verejnosti len isté informácie.
Subjektívny pohľad novinára (média) a jeho sympatie, resp. nesympatie sú v niektorých slovenských médiách celkom okato nadradené objektivite a nezávislosti. Aj tu ale asi platí známe „ryba smrdí od hlavy“. Či sa nám to páči, alebo nie, zdá sa, že (ne)závislosť niektorých slovenských médií je priamoúmerná (ne)závislosti ich majiteľov.
Zdieľať tento článok