Redakcia Hlavného denníka uverejňuje v štyroch častiach na pokračovanie článok publicistu Eduarda Chmelára, v ktorom komentuje súčasnú politickú situáciu na Slovensku, kde podľa neho dochádza "k plazivej zmene politického režimu a k ďalším nebezpečným trendom s nedoziernymi dôsledkami pre spoločnosť.

Igor Matovič: prerod šaša na politika

To, čo sa momentálne deje na Slovensku, nie je len paródia na vládnutie, akú Európa ešte nevidela, ale mimoriadne vážny a extrémne nebezpečný trend s možnými nedozernými následkami na celú spoločnosť, ktorý krátkodobo ohrozuje základy demokratického zriadenia a dlhodobo samotnú slovenskú štátnosť. Preto na tomto mieste nebudem komentovať každodenné excesy nevyspytateľného predsedu vlády Igora Matoviča – to nech robia iní – ale upozorním na dôsledky súčasného vývoja, ktoré si značná časť spoločnosti ešte nepripúšťa a ktoré sa ponášajú na známy experiment so žabou, ktorú pomaly varia v hrnci, neuvedomuje si, čo sa s ňou deje a nedokáže vyskočiť.

Taktika šaša

Igor Matovič mal v slovenskej politike desať rokov povesť šaša – a klauni, ako je známe, mali jediní výsadu ani nie tak hovoriť pravdu ako dopúšťať sa výstredností, ktoré by u iných pohoršovali. Trnavský lokálpatriot vstupoval do verejného života s imidžom antipolitika – demagóga, ktorý sa usiloval presvedčiť voličov, že nie je politikom, politiku neznáša, politické strany nenávidí, a práve preto by ho mali ľudia voliť. Táto taktika vydrží populistom obyčajne len raz, ale Matovič ju dokázal využiť ešte jedno volebné obdobie. Nalákal voličov na prísľub, že chce odstrániť partokraciu tým, že fakticky zruší politické strany, že na jeho kandidátke budú nezávislí ľudia, ktorí nebudú musieť dodržiavať ani stranícky program, ani stranícku disciplínu a budú môcť hlasovať, ako chcú.

Podvod politika

Bol to od začiatku podvod. Hneď na začiatku dal Igor Matovič podmienku dvom ostrieľaným politikom, Vladimírovi Palkovi a Petrovi Zajacovi, aby išli na detektor lži, či niekedy zobrali úplatky. Tí to pobúrene odmietli s tým, že sa to ponáša na previerky počas komunistického režimu a spolu s ním odišlo na protest proti metódam predsedu OĽaNO z kandidátky asi dvadsať ľudí. O štyri roky neskôr si stanovil Daniel Lipšic podmienku, podľa ktorej kandidáti akože budú stále nezávislí, ale musia sa držať určitých programových bodov, medzi ktoré patrilo napríklad nespochybňovanie politiky NATO (vernosť týmto princípom musel každý podpísať). Ďalšie obmedzenia stanovil sám Igor Matovič a týkali sa nespochybňovania kresťanských hodnôt. O konečnej podobe kandidátky rozhodol Igor Matovič v konečnom dôsledku sám. Na konci tohto procesu bola z OĽaNO politická eseročka, ktorá mala iba štyroch členov (z toho traja boli rodinní príslušníci) a neprijímala ďalších. Milióny eur zo štátnych peňazí na voľby tiekli do súkromných vreciek. Prorockými sa tak stali slová, ktoré vyriekol Vladimír Palko 7. februára 2012 pri odchode z kandidátky: „Matovič chce mať v skutočnosti cvičené opice. Kto sa vzoprie, vyhráža sa mu.“

Článok pôvodne vyšiel v nezávislom, českom a slovenskom analytickom a komentátorskom webe Argument.

Medzititulky: Hlavný denník