Redakcia Hlavného denníka uverejňuje v štyroch častiach na pokračovanie článok publicistu Eduarda Chmelára, v ktorom komentuje súčasnú politickú situáciu na Slovensku, kde podľa neho dochádza "k plazivej zmene politického režimu a k ďalším nebezpečným trendom s nedoziernymi dôsledkami pre spoločnosť.

Politika podľa Igora Matoviča

Je dôležité pochopiť, že takto funguje politika Igora Matoviča dodnes, a to ako na straníckej a poslaneckej, tak aj na vládnej úrovni. A nielen jeho. V menšej či väčšej miere sú takto vystavané aj ďalšie strany. Politické subjekty bez vnútornej demokratickej štruktúry nie sú stranami, ale eseročkami, sú to oligarchické projekty, ktoré neovláda členská základňa, ale ich vlastník. Na ich čele stoja buď milionári, ktorých prestala baviť hra na bohatých sponzorov v pozadí (Matovič, Kollár, Babiš, Berlusconi a ďalší) alebo najatí vyjednávači s verejnosťou, ktorí sú oligarchovi upísaní ako Faust Mefistofelovi. To je aj dôvod, prečo ľudia ako Fico, Dzurinda alebo Mečiar nevedeli alebo skôr nemohli odísť, lebo boli zakontrahovaní až do konca.

Prísľub hnutia nezávislých osobností zmenil na autoritatívny model

Igor Matovič niekoľko rokov vytváral dojem, že politické strany sú najväčšie zlo a stranícke rozhodovanie by sme mali z verejného života odstrániť. To je však kardinálny omyl. Chorým prvkom demokracie nie je samotná strana, ale partokracia – extrémny systém, v ktorom si vládne strany rozdeľujú posty aj na úradoch a v inštitúciách, o ktorých ústava predpokladá, že majú fungovať nezávisle. Partokracia je predĺženou rukou oligarchie. Politické strany sú však nevyhnutnou súčasťou demokratického systému, lebo v pluralitnej diskusii tvoria program, koncepcie, stanoviská a postupy, bez ktorých sa demokracia nezaobíde. Bez týchto mechanizmov sa Matovičov prísľub hnutia nezávislých osobností zmenil na autoritatívny model, v ktorom svojvoľne rozhoduje predseda a majiteľ značky. Tragédiou je, že tento princíp sa preniesol až na úroveň vládneho rozhodovania.

Ľudia chceli Batmana a stvorili Jokera

Súčasný slovenský premiér nerešpektuje nikoho a nič. Ľudí len využíva a zneužíva. Raz vás podrží, aby vás inokedy mohol použiť proti niekomu inému a nakoniec vás obetuje v prospech novej hry. Je to hra bez pravidiel. Matovič nielenže nerešpektuje koaličných partnerov, vedcov, lekárov, učiteľov či štátne autority, on bez akýchkoľvek rozpakov obchádza a porušuje zákony, šliape po ústave a svojvoľne mení aj nariadenia vlastnej vlády. A čo je najhoršie, v spoločnosti to už prestalo vyvolávať väčší odpor. Koaliční partneri a médiá už nereagujú na každý nezmysel, ktorý vypustí z úst a vravia, že ho berú s rezervou. Lenže Matovič už nie je len klaun, ktorý vás zabával svojimi číslami – ako keď vysypal liberálnemu poslancovi presadzujúcemu dekriminalizáciu drog striekačky na hlavu alebo ako keď priviedol živého somára pred Úrad vlády SR. Je to premiér, ktorý svojvoľne rozhoduje o najdôležitejších veciach tohto štátu. Ľudia chceli Batmana a stvorili Jokera. Nebezpečného psychopata, ktorý vydiera, zastrašuje, manipuluje a donucuje k poslušnosti každého, kto mu príde do cesty. Patologického klamára, pre ktorého je lož pracovnou metódou a ani sa to neusiluje skrývať. Keď oklamal novinárov, že im dovolí klásť otázky, na výčitku, že ich podviedol, odpovedal: „Ja som už taký“. Keď sa ho pýtali, prečo neodstúpi, ani sa nevzdá neoprávnene nadobudnutého magisterského titulu, odpovedal: „Lebo som sa tak rozhodol.“

. Strážne psy demokracie sa zmenili na neškodné čivavy

Jeho škandalózne vyjadrenia a protiprávne rozhodnutia už nevyvolávajú nijakú závažnú protireakciu, nanajvýš ak údiv. Expremiér Fico má pravdu, že ak by sa to stalo jemu, médiá by vyvolali intenzívnu štvavú kampaň. Ale dnes sa médiá zmôžu len na formálne moralistické pokarhanie, nič viac. Investigatívna žurnalistika prakticky zanikla – novinári ešte stále naháňajú prominentov minulej vlády, hoci to je už úloha orgánov činných v trestnom konaní. Kauzy súčasnej vlády sa zametajú pod koberec. Strážne psy demokracie, ako kedysi zvykli nazývať médiá, sa zmenili na neškodné čivavy, ktoré hryzkajú slabúčko. Dnešní novinári už nevedia ani len klásť správne otázky na tlačových konferenciách, na ktorých vláda zmätočne informuje obyvateľstvo o protipandemických opatreniach. Občania tak nedostávajú základné informácie o dôležitých veciach, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život. A ako nazvať to, že absolútne prehliadajú ekonomické kauzy tejto vlády, že sa tu vďaka núdzovému stavu preliali takmer 2 miliardy eur bez transparentnej súťaže? Nehrajú na nás premiér s ministrom hospodárstva pri svojich detinských sporoch, pri ktorých sa napokon Richard Sulík vždy podriadi Igorovi Matovičovi, len zástupnú hru na dobrého a zlého policajta? Ide v prípade celoplošného testovania, ktoré neodporúčajú ani lekári, ani vedci, len o patologickú posadnutosť alebo premyslený biznis za stámilióny?

Článok pôvodne vyšiel v nezávislom, českom a slovenskom analytickom a komentátorskom webe Argument.

Medzititulky: Hlavný denník 

Tretiu časť materiálu uverejní redakcia v sobotu 16.01. o 18.00