Miera ochrany očkovacou látkou proti COVIDu-19 vyvinutej Oxfordskou univerzitou a farmaceutickou spoločnosťou Astra Zeneca by mala byť najviac 70 percent, čo je menej ako v prípade spoločností Biontech/Pfizer či Moderna. Vedľajšie účinky sú podobné ako u konkurencie, ale v priamom porovnaní sa vyskytovali o niečo častejšie. Európska únia má túto očkovaciu látku schváliť koncom januára, píšu rakúske noviny Kronen Zeitung.
Vo Veľkej Británii vakcína AstraZeneca už získala povolenie na uvedenie na trh, s čím počíta aj Európska únia. Veľkou výhodou tejto vakcíny je to, že sa dá skladovať približne šesť mesiacov aj pri normálnych teplotách chladničky od 2 do 8 stupňov Celzia, čo výrazne zjednodušuje aj jej distribúciu. V boji proti koronavírusu AstraZeneca vsadila na vektorovú vakcínu.
Dôležitá súčasť očkovacej stratégie
Preparáty mRNA od Biontech/Pfizer alebo Moderny majú účinnosť viac ako 90 percent, vakcína AstraZeneca ale až takto vysokú hodnotu nedosahuje. Napriek tomu je pre Európsku úniu podstatnou súčasťou očkovacej stratégie. Na rozsiahle preočkovanie obyvateľstva sa objednalo 400 miliónov dávok.
Záhada okolo jej účinnosti
Účinnosť očkovacej látky proti koronavírusu s označením ChAdOx1nCoV-19 (alebo AZD1222) sa pohybuje okolo 70 percent. K záväznejších údajom sa je ťažké dopracovať, pretože časti testovacej skupiny sa zámere pri prvej injekcii z dvoch podala nižšia dávka, ktorá ale potom viedla až k 90-percentnej účinnosti, zatiaľ čo riadna dávka dosiahla len 62 percent. Britské úrady tvrdia, že tento rozdiel nemusí nevyhnutne súvisieť s dávkou.
Sľubná kombinácia vírusov
Odborníci príčinu vidia v tom, že interval medzi termínmi u skupiny s nižšou dávkou bol väčší (tri mesiace) než u skupiny, ktorá dostala úplnú dávku. Tiež sa domnievajú, že použitie rovnakého vírusu pri oboch injekciách je skôr nevýhodou. Túto teóriu podporuje skutočnosť, že ruská vektorová vakcína „Sputnik V“ dosahuje podľa oficiálnych údajov účinnosť 92 percent.
Na rozdiel od AstraZeneca používa „Sputnik“ dva rôzne transportné vírusy. AstraZeneca už oznámila, že chce v spolupráci s ruským inštitútom Gamaleya otestovať kombináciu vlastnej očkovacej látky proti koronavírusu a vakcíny „Sputnik V“.
Bez vážnych komplikácií
Predbežná štúdia priniesla aj rozsiahle výsledky o vedľajších účinkoch. Celkovo boli reakcie podobné ako po vakcíne mRNA. 86 percent účastníkov hlásilo bolesť a opuch v mieste vpichu, 53 percent únavu, 52,6 percenta bolesti hlavy, 44,2 percenta všeobecne pocit choroby, 44 percent bolesti svalov, 33,9 percenta horúčku, 31,9 percenta zimnicu a 21,9 percenta nevoľnosť.
Väčšinou len mierne príznaky
Príznaky vedľajších účinkov boli väčšinou len mierne a do pár dní od očkovania proti koronavírusu vymizli. Závažné reakcie sa zaznamenali u 8,3 percenta účastníkov štúdie. Tri prípady mohli mať priamu súvislosť s podanou očkovacou látkou proti COVIDu-19.: jeden prípad priečnej myelitídy (zápal miechy), jeden prípad hemolytickej anémie a jeden prípad horúčky nad 40 stupňov.
Ďalší prípad myelitídy pravdepodobne súvisel so sklerózou multiplex a v skupine s placebom sa vyskytla ďalšia myelitída, uzatvárajú rakúske noviny Kronen Zeitung.