V prvých rokoch dvadsiateho prvého storočia sa zdalo, že náboženstvo bude rapídne rásť, pričom kolaps komunizmu a Sovietskeho zväzu zanechal ideologické vákuum, ktoré v Rusku a ďalších post sovietskych štátoch vypĺňalo pravoslávne kresťanstvo, informuje portál Foreign Affairs.

Pred desiatkami rokov Ronald F. Inglehart so svojou kolegyňou Pippou Norrisovou analyzovali údaje o náboženských trendoch v 49 krajinách vrátane niekoľkých subnárodných území ako je Severné Írsko, pričom vychádzali z prieskumov v rokoch 1981 až 2007 (tieto krajiny tvorili 60 percent svetovej populácie).

Dvojica zistila, že väčšina krajín s vysokými príjmami sa stala menej nábožnou, ale tiež dodali, že v 33 zo 49 krajín, ktoré študovali, sa ľudia v tých rokoch viac zaujímali o náboženstvo. To platilo vo väčšine bývalých komunistických krajín, vo väčšine rozvojových krajín a dokonca aj v mnohých krajinách s vysokými príjmami. Ich objavy zo začiatku objasňovali, že industrializácia a šírenie vedeckých poznatkov nespôsobili zánik náboženstva, ako to kedysi predpokladali niektorí vedci.

Ale od roku 2007 sa veci zmenili prekvapujúcou rýchlosťou. Od roku 2007 do roku 2019 sa drvivá väčšina krajín, ktoré študovali (43 zo 49) stali menej nábožnými. Pokles viery sa neobmedzil iba na krajiny s vysokými príjmami a objavil sa vo väčšine sveta.



Rastúci počet ľudí už nepovažuje náboženstvo za nevyhnutný zdroj podpory a zmyslu svojho života. Dokonca aj USA - dlho uvádzané ako dôkaz toho, že ekonomicky vyspelá spoločnosť môže byť silne nábožensky založená - sa teraz pripojili k ďalším bohatým krajinám, ktoré sa odklonili od náboženstva. Tento trend vedie niekoľko síl, najsilnejšou je však ubúdajúca náboženská skupina, ktorá úzko súvisí s imperatívom udržiavania vysokej pôrodnosti.

Moderné spoločnosti sa tiež čiastočne stali menej náboženskými, pretože už nepotrebujú dodržiavať pohlavné a sexuálne normy, ktoré po celé storočia vštepovali hlavné svetové náboženstvá.

Aj keď niektorí náboženskí konzervatívci varujú, že ústup od viery povedie k zrúteniu sociálnej súdržnosti a verejnej morálky, dôkazy toto tvrdenie nepodporujú. Akokoľvek sa to môže zdať neočakávané, krajiny, ktoré sú menej nábožné, majú v skutočnosti sklon byť menej skorumpované a majú nižšiu mieru vrážd ako viac nábožne krajiny.

Netreba dodávať, že samotné náboženstvo nepodporuje korupciu a kriminalitu. Tento jav odráža skutočnosť, že s rozvojom spoločností sa prežitie stáva bezpečnejším: hladomor, ktorý je všadeprítomný, sa stáva menej častým, dĺžka života sa zvyšuje, vraždy a iných foriem násilia ubúda. A ako stúpa táto úroveň bezpečnosti, ľudia majú sklon menej veriť v Boha.