EÚ dúfa v Joea Bidena. Je ale otázne, či si nový americký prezident nájde toľko času na Európu a novú éru transatlantického priateľstva. Európska komisia a 27 členských štátov prechádzajú do ofenzívy. Washingtonu navrhli transatlantickú agendu pre globálnu spoluprácu, píše Eric Bonse na nemeckom portáli taz.de.
Josep Borrell tomu nemohol uveril. „Toto nie je Amerika,“ - tweetoval zástupca EÚ pre zahraničné veci v čase chaotickej noci vo Washingtone. Predsedu Rady EÚ Charlesa Michela to tiež ohromilo: „Vo Washingtone sa odohrali šokujúce scény.“ „Chrám demokracie (americký Kongres) mal zostať nedotknuteľný.“ To, čo sa tam odohralo, bolo s tichým súhlasom ešte stále úradujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pre mnohých politikov Európskej únie to bol traumatizujúci zážitok, píše Eric Bonse a dodáva, že útok na Kapitolu naštrbil obraz Ameriky. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ešte v deň nepokojov vo Washingtone zdôraznila, že verí v silu amerických inštitúcií a demokraciu.
Skutočnosť, že Trump zjavne riadil nepokoje z Bieleho domu, je tiež šokom pre EÚ. Falošné správy a dezinformácie zatiaľ prichádzali iba z moskovského Kremľa. Teraz sa musí prehodnotiť stratégia EÚ. Aj americký prezident totiž môže šíriť klamstvá a podnecovať nepokoje.
Veľké obavy má Brusel o Trumpovho nástupcu Joea Bidena. EÚ už pozvala Bidena na virtuálny summit, na ktorý vypracovala rozsiahly program. Von der Leyenová a Borrell dúfajú v novú éru transatlantického priateľstva. Je ale otázne, či si Biden vôbec nájde čas, aby sa zapodieval Európou, poznamenáva Eric Bonse.
Biden musí najprv znormalizovať situáciu
Ak sa kríza v USA neupokojí, budúci prezident bude nútený sústrediť sa najmä na vnútornú politiku. Európska únia by sa tak dostala na vedľajšiu koľaj, ak vôbec na nejakú. Diplomati v Bruseli vychádzajú z toho, že nový prezident sa zameria najmä na Čínu, presne ako Trump. Európania tak budú musieť tvrdo zabojovať o vytúžený nový štart.
Európska komisia a 27 členských štátov preto prechádzajú do ofenzívy. Washingtonu navrhli transatlantickú agendu globálnej spolupráce. Na prvých miestach v zozname je boj proti koronavírusu a klimatickým zmenám. Trump odmietal oboje. Európania dúfajú v ukončenie sankčných ciel voči EÚ a v spoločnú reformu Svetovej obchodnej organizácie WTO. Navyše chcú odstrániť napätie v NATO a byť ústretoví voči Bidenovi, pokiaľ ide o zvyšovanie výdavkov na obranu. Konať by tu malo najmä Nemecko.
Avšak najväčšia krajina EÚ nedávno spôsobila problémy. Kritici vo Varšave a Washingtone tvrdia, že investičná dohoda s Čínou, do ktorej sa nechala nemecká kancelárka Angela Merkelová vtiahnuť krátko pred koncom nemeckého predsedníctva v EÚ, by mohla Bidena nahnevať. Úskalím zostáva aj plynovod Nord Stream 2.
Je tu tiež francúzsko-nemecké napätie v súvislosti s ďalšou stratégiou. Merkelová a von der Leyenová chcú EÚ opäť viac nasmerovať na USA, naproti tomu francúzsky prezident Emmanuel Macron trvá na tom, aby EÚ pokračovala v „strategickej autonómii“, ktorá sa presadzovala aj za prezidenta Trumpa. Európa sa musí stať nezávislejšou od Ameriky, pretože nikto nemôže vedieť, čo príde po Bidenovi.
Najprv si však musí EÚ urobiť poriadok vo vlastných radoch. Poľsko, Maďarsko a Slovinsko podporovali Trumpa až do konca. Teraz sa musia aj oni rozlúčiť so svojím idolom, dodáva na záver Eric Bonse na nemeckom portáli taz.de.