Aj majster Korčok sa utne… Našej vládnej koalícii sa v zahraničnopolitických otázkach akosi nedarí. Možno chýba troška šťastia, možno lepší nos na predvídanie toho, čo sa má stať v najbližších mesiacoch či rokoch

Svet je nevďačný. Človek to myslí dobre a ono to nakoniec aj tak zle vypáli. Povážte napríklad najnovšie faux pas ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka. V lete chcel potešiť našich najvernejších euroatlantických bratov v NATO uznaním americkej figúrky Juana Guaidóa za prezidenta Venezuely, napriek tomu, že vtedy už bolo jasné, že reálna moc v bolívarskej republike ostala v rukách prezidenta Nicolása Madura.

No povedzte, kto vtedy mohol tušiť, že o pár mesiacov aj EÚ uzná to, čo od samého počiatku hovorili tí zlí Rusi a Číňania, že Venezuelčania z neznámych dôvodov odmietnu Juana Guaidóa (ktorého im tak dobre radili zvoliť, priam nanucovali USA a EÚ) a namiesto toho, priam nepochopiteľne, opäť zvolia toho diabolského, despotického Madura?

Teraz Korčok ostal na hanbu sveta s dlhým nosom – a pritom to tak dobre myslel. Veď on len to urobil, čo videl na očiach pánovi. A takáto je odplata…

Samozrejme, nemôžeme zabudnúť ani na predsedu vlády Igora Matoviča. Ten vo februári 2019 povedal: „USA rozvracajú svet vojnami a šíria demokraciu dynamitom“ a „sú chaosom svetovej politiky, a nie jej majákom.“



A dokonca z toho chcel vyvodiť čosi ako sebareflexiu: „Toto je zásadný rozdiel proti tomu, s čím ma ľudia do parlamentu volili. Precitol som. Sklamal som. Ľudia rozhodnú,“ povedal Matovič a v podstate vyzval ľudí, aby tento jeho zásadný zahraničnopolitický omyl zhodnotili a vyvodili z neho volebné dôsledky.

A naozaj: ľudia to vo voľbách zohľadnili. Mysleli si, že azda predsa len nebude výlučne len proamerický ako niektorí iní politici vtedajšej opozície a urobili ho premiérom. Ten nakoniec na ministra obrany nominuje najfanatickejšieho proamerického militaristu – ktorý je, naviac, pripravený a schválený ako veľmi pravdepodobný nástupca Matoviča na premiérskom kresle pre prípad, že by ho Matovič z nejakého dôvodu opustil.

A ešte nie je všetkým dňom koniec. Matovičovci nedávno zradili Poliakov a Maďarov v ich ťažkej bitke o zvrchovanosť právneho štátu. Ktovie, čo prinesie budúcnosť: časy nadvlády bruselskej euroríše sa tiež raz pominú. A možno si naši susedia na túto zradu jedného dňa spomenú a pripomenú nám to spôsobom, ktorý sa nám nebude páčiť…

Ale tak to už chodí, keď sa od slepej lojality a oddanosti nehľadí na nič iné, hlavne aby sme boli prichytení v eurokožuchu ako blcha na psovi, trebárs aj na samom konci chvosta. Totiž, keď ten pes vrtí chvostom, tak to potom strašne hádže.