Vyše sto ľudí sa dnes zišlo pred Prezídiom policajného zboru v Bratislave, aby si uctili pamiatku zosnulého policajného generála Lučanského. Hlavný denník bol pri tom, aby spomienku pre vás zmapoval.  

Ľudia sa začali schádzať už po 13-tej hodine. Na hlavnej recepcii, pri vstupe do Prezídia PZ bola vystavená kondolenčná kniha s fotografiou Milana Lučanského a kytica bielych ruží.

Či slúžili len pre zamestnancov prezídia, povedať nevieme. Podaktorí z davu si však trúfli vstúpiť a do knihy prispieť svojim odkazom. Rovnako, ako aj my a Hlavný denník.

Keď sme dopísali náš odkaz, položili pero a obrátili sme sa na odchod, dojal nás zástup ľudí, ktorí čakali v rade ťahajúcom sa až na ulicu.

Pietnej spomienky sa okrem verejnosti zúčastnili aj niektoré ďalšie slovenské i zahraničné médiá (Česká televízia). Ľudia zapaľovali sviečky a kládli vence. Celá udalosť prebehla bez incidentu v pokoji, v pietnej melancholickej nálade. Ľudia sa pošepky zhovárali medzi sebou a stále akoby nemohli uveriť, čo sa to stalo.

Na pokojný dav okrem samotných policajtov dozeral i tzv. „Antikonfliktný tím“ (zrejme z radov Polície), ktorý sa ešte pred 14-tou hodinou snažili dav rozpustiť. Zúčastnených žiadali, aby sa v prípade, že už položili sviečku a prejavili sústrasť, rozišli.

Reakcie ľudí nenechali na seba dlho čakať a tak si Antikonfliktný tím zrejme veľmi skoro uvedomil, že ďalšie
podobné snahy o rozpustenie davu sú márne. Okrem toho sme zo strany polície nespozorovali žiadnu väčšiu snahu či pokus o jeho rozpustenie. Maximálne upozorňovali na zvýšené riziko nákazy, či nebezpečenstvo státia na krajnici a pripomínali zákaz zhromažďovania sa.

Nevideli sme žiadneho politika. Na budove našťastie viala čierna vlajka. Mladý chlapec zhovárajúci sa so staršou pani sa spovedal, že hoci zosnulého pána generála nepoznal, plakal. Nuž, nie je jediný, kto túto udalosť už niekoľkokrát oplakal, napriek tomu, že sa s nebohým pánom generálom osobne nepoznal.

V hlasoch ľudí bolo cítiť smútok, trpkosť i hnev, či túžba po poznaní pravdy. Po doznení posledných tónov sa na výzvu jednej z účastníčok začali ľudia nahlas modliť Otčenáš. Modlitbu vystriedal takmer dvojminútový potlesk vyjadrujúci vďaku generálovi za jeho službu a celoživotný prínos v boji za spravodlivosť.

Niektoré okoloidúce autá trúbili na počesť a vyjadrovali tak svoju spolupatričnosť, hoci našiel sa aj v úvodzovkách „človek“, ktorý odvážne prešiel stredom davu so slovami: „Už toľkí sa zasamovraždili, no a čo?“

Presne o 14:00 odznela acapella slovenská hymna. Asi po 45 minútach sa stretnutie ukončilo a niektorí sa presunuli pred Úrad vlády.