Preplnené nemocnice a silnejúca pandémia zmenili zdravotníctvo. Ľudia s ťažkosťami majú strach, že ich nik neošetrí, obvodní lekári aj nemocnice ich posielajú prečkať ochorenia domov. Na "bežné" choroby už náš ťažko skúšaný systém nestačí.

Petra má ochorenie sliznice maternice, v dôsledku čoho ju trápia pálivé a rezavé bolesti brucha. Už dva mesiace čaká na operáciu, ktorá by jej pomohla uľaviť od bolesti, no jej termín je v nedohľadne. Informuje o tom web dennikn.sk.

„Neustále mám bolesti, niekedy mám problém postaviť sa a chodiť,“ hovorí Petra. Situácia je pre ňu o to zložitejšia, že sama vychováva trojročné dieťa. „Nezostáva mi nič iné, len to s analgetikami prečkať.“

Podobný problém prežíva množstvo ľudí, ktorých zdravotné problémy boli preradené na druhú koľaj vinou pandémie, na ktorú zomierajú už desiatky ľudí denne.



Tínedžer, ktorého bolia kolená, no aj napriek odporúčaniu ortopéda ho s mamou nevpustia do nemocnice na röntgen. Mladý muž s pruhom, ktorý sa dá vyliečiť len chirurgicky, ale keďže mu nespôsobuje problémy, termín operácie mu ani nestanovili. Mnohých v čase koronavírusu prekvapí aj to, že ak majú príznaky koronavírusu, zrazu ich začnú odmietať ich lekári aj zdravotnícke zariadenia a posielajú ich domov.

To je aj prípad šesťdesiatničky Alice, ktorá pracuje v malom meste na západe Slovenska ako pracovníčka bezpečnostnej služby. Meno redakcia dennikn.sk ma jej žiadosť zmenila.

Deň pred Vianocami bola na antigénovom testovaní a výsledok bol negatívny. Na Štedrý deň sa začala cítiť zle, celý deň zostala v posteli a teplota jej stúpla na viac ako 38 stupňov Celzia.

„To ma zaskočilo, no bola som odhodlaná, že pešo pomaly prejdem na pohotovosť do nemocnice a dozviem sa, čo sa so mnou deje,“ hovorí Alica, ktorá nemá auto. Na pohotovosť ju nepustili, lebo mala príznaky koronavírusu. „Vraj si mám zavolať 155 alebo 112, oni sú vybavení špeciálnym ochranným oblekom, prídu, otestujú ma a poradia, ako mám postupovať.“



Záchranná služba jej však oznámila, že kým sa jej stav nezhorší, neprídu. Povedali jej, nech nejde do práce a nech sa skúsi dať vyšetriť v covidovej ambulancii v krajskom meste.

Aj v tejto ambulancii ju však odbili tým, že sú určení len pre ťažké stavy. Po prosbách ju nakoniec aspoň otestovali. „Verdikt znel: pozitívna a choďte domov,“ hovorí Alica.

Podarilo sa jej aspoň dovolať obvodnému lekárovi a odoslať Sociálnej poisťovni online žiadosť o pandemickú PN.

Podobnú skúsenosť mala asi pred týždňom aj dôchodkyňa Gabriela z Bratislavy. S manželom sa pred pandémiou chránia, z domu takmer nevychádzajú, preto ju zaskočilo, keď jej teplota stúpla nad 38 stupňov Celzia. Zavolala na 155, kde jej odporučili Paralen, studenú sprchu a v pondelok vyhľadať obvodného lekára. Sestrička však bez negatívneho testu nikoho nevpustila dnu. Gabriela si najprv musela zistiť, kde sa môže otestovať, a keď tam prišla, zistila, že na antigénový test sa čaká asi tri hodiny. „Mala som tam čakať s teplotou 39 stupňov? Čo som mala robiť?“



Počas sviatkov musela pomoc lekárov vyhľadať aj Katarína, ktorú deň po Vianociach aj deň po Silvestri rozbolel žlčník. Raz bola v nemocnici v bratislavskom Ružinove a druhý raz na Antolskej v Petržalke. Po príchode do nemocnice vyplnila dotazník, že nie je riziková, a pustili ju s manželom dnu. „V oboch prípadoch ju vyšetrili, ako sa patrí, a boli pripravení ju aj hospitalizovať, keby mala akútny zápal, čo našťastie nemala,“ hovorí Katarínin manžel.

Juraj zo Žilinského kraja sa zasa ponáhľal do nemocnice s 10-mesačným synom, ktorý sa popálil na krbovom skle. Na urgentnom príjme ho ošetrili. „Neskôr sme chodili do chirurgickej ambulancie na preväzy, kde ordinoval lekár bez rúška,“ hovorí sklamane Juraj. Keď sa synovi ruka nehojila, poslali ho na detské oddelenie, no chlapec tam mal pozitívny test na koronavírus. Vtedy sa prístup lekárov zmenil.

„Okamžite nás poslali domov – bez ošetrenia, popálenú ruku ani nevideli. Ošetrovať sme si ho mali doma sami, nedostali sme materiál na preväzovanie, len antibiotiká a krém na popáleniny. Manželka je zdravotná sestra, tak sme to nejako zvládli, no ručičku sme konzultovali len pomocou fotografií so známymi lekármi,“ hovorí otec chlapca.



Nemocnice priznávajú, že museli mnoho výkonov zastaviť, no tvrdia, že akútni pacienti starostlivosť dostávajú. Fakultná nemocnica v Trenčíne hovorí, že od septembra obmedzila plánované operačné zákroky s tým, že zdravotná starostlivosť pre akútnych a onkologických pacientov vrátane pôrodov prebieha bez obmedzenia, napríklad pacienti s podozrením na mozgovú príhodu sú považovaní za akútnych pacientov.

Univerzitná nemocnica v Bratislave neeviduje žiadne sťažnosti zo strany pacientov. „Poskytujeme neodkladnú zdravotnú starostlivosť, samozrejme, každý pacient je posudzovaný individuálne ošetrujúcim lekárom,“ tvrdí najväčšia nemocnica na Slovensku.



V Univerzitnej nemocnici v Martine majú zriadené dva urgentné príjmy – jeden je pre pacientov s covidom a druhý pre tých bez covidu. „Neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytujeme všetkým pacientom, a teda aj tým s príznakmi mŕtvice alebo srdcového infarktu. Tí, ktorí hospitalizáciu akútne potrebujú, u nás aj hospitalizovaní sú. Bez ohľadu na to, či sú na covid negatívni alebo pozitívni,“ vysvetľuje nemocnica.

Pacientov v akútnom stave zvláda ošetrovať aj univerzitná nemocnica v Košiciach, tvrdí. „Je vylúčené, aby pacienti neboli ošetrení, pokiaľ ide o akútny stav. Neodkladná zdravotná starostlivosť je aj pre necovidových pacientov zabezpečená v plnom rozsahu.“ Pacientov, ktorí nemajú covid, smerujú do inej budovy než tých, ktorí sú infikovaní.

Nemocnica pripúšťa, že môže dôjsť k zdržaniu pri čakaní, či už pri doprave sanitkou, keďže sú mimoriadne vyťažené, alebo pre dezinfekciu priestorov.