Ministerstvo spravodlivosti pred niekoľkými dňami na stránke ministerstva poskytlo verejnosti dokumenty k udalostiam, ktoré sa stali v súvislosti s úmrtím generála Lučanského. Zarážajúce je a všimli si to viacerí diskutujúci na internete, že dokumenty obsahovali jasne viditeľné mená členov Zboru väzenskej a justičnej stráže.  

Minister spravodlivosti má špecifické postavenie k väzenstvu. Nie je iba monokratickým vykonávateľom štátnej správy k jednotlivým úsekom odvetvia, ale jeho post má aj ďalšiu dimenziu, ktorou je pozícia vrchného (hlavného) veliteľa Zboru väzenskej a justičnej stráže v zmysle § 3 zák. č. 4/2001 Z. z. Zbor je podriadený priamo ministrovi spravodlivosti a ten ho riadi rozkazom. Takúto pozíciu nemá ani minister vnútra a ani minister obrany, kde pozíciu hlavného (vrchného) veliteľa má v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. k Ústavy SR prezident republiky.



Tak významné kompetencie nesú aj široký okruh práv, ale aj povinností ministra spravodlivosti k väzenstvu.

Ministerka spravodlivosti Kolíková prostredníctvom dokumentov, ktoré poskytla verejnosti k úmrtiu Lučanského, vyzradila identitu členov ZVJS vo väznici v Prešove, ktorí mali byť pri Lučanskom. Porušila tým bez najmenších pochybnosti povinnosti vrchného veliteľa ZVJS. Všetci príslušníci ZVJS sú jej podriadení. Čo je však horšie, ohrozila tým aj ich bezpečnosť. Bola to nepozornosť, či zámer?

Za prekročenie právomoci verejného činiteľa je nesporne priamo zodpovedná Mária Kolíková. Bez jej rozkazu, prípadne súhlasu by si žiaden príslušník ZVJS, resp. hovorca ministerstva spravodlivosti, nedovolili zverejniť identitu ktoréhokoľvek príslušníka ZVJS.

Zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže, v štvrtej hlave – Povinnosti a oprávnenia príslušníka zboru v ustanovení § 11 ods. 7 (Preukazovanie príslušnosti k zboru) hovorí: „Príslušník zboru pri preukazovaní príslušnosti k zboru nesmie služobný preukaz alebo odznak zboru s identifikačným číslom vydať z rúk; to neplatí, ak sa preukazuje na generálnom riaditeľstve alebo v ústave. Na požiadanie oznámi len číslo svojho služobného preukazu a dá na nahliadnutie len jeho prednú stranu; pritom nie je povinný oznámiť svoje meno, priezvisko, hodnosť ani funkciu.“



Strážcovia vo väzení síce majú štatút verejného činiteľa, ale nepreukazujú sa svojím menom a číslom, tak ako policajti. Dôvod je jednoduchý, nutnosť zachovania ich súkromia a bezpečnosti, vrátane bezpečnosti ich rodín. Boli porušené v prípade príslušníkov ZVJS ich práva na anonymitu? Boli vyzradené ich osobné údaje? Poučka hovorí, že „osobné údaje sú všetky informácie, ktoré sa týkajú identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby - jednotlivca. Aj informácie, ktoré po ich spojení môžu viesť k identifikácii jednotlivca, takisto predstavujú osobné údaje. Jednotlivec je „identifikovaný“ alebo „identifikovateľný“, ak je ho možné odlíšiť od iných jednotlivcov.“ Osobné údaje príslušníkov ZVJS boli zjavne vyzradené. Verejnosť vie mená, hodnosti, aj to kde pracujú. Na základe toho sa dá jednoznačne vyskladať ich identita.

Z akého dôvodu poskytla Kolíková dokument médiám a verejnosti v takomto stave? Meno Lučanského bolo začiernené, mená strážcov nie... Pýtame sa opäť, bol to zámer alebo len nepozornosť? Je to iba chybička alebo sa snaží ministerka Kolíková zastrašiť dotknuté osoby, hoci platí ústavný princíp prezumpcie neviny? Už teraz sú na internete tieto osoby zastrašované, rozvášnený dav sa im vyhráža, obviňujú ich zo smrti. Pritom v právnom štáte vznášajú obvinenia príslušné orgány činné v trestnom konaní.

Generálny prokurátor a policajný prezident musia začať konať, ak je prítomné dôvodné podozrenie, že ministerka spravodlivosti zneužila právomoc vrchného veliteľa ZVJS. Začnú teda Žilinka a Policajný zbor pod vedením Kovaŕika konať? Začnú stíhanie ministerky Kolíkovej?