Otvorené kostoly na Orave počas sviatkov vyvolali búrku nevôle. Kým domáci sa cítia dotknutí, ďalší hovoria o nezodpovednosti v čase hrozivého prepuknutia ďalšej vlny koronavírusu a žiadajú postihy. V oravských obciach Vitanová a Liesek sa totiž na Nový rok napriek zákazu konali bohoslužby a ľudia to nahlásili na polícii.

„Polícia zosumarizovala všetky informácie a už v pondelok ich odstúpila regionálnemu úradu verejného zdravotníctva, ktorého vyhlášku porušili, nejde o priestupok ani o trestný čin,“ povedala nám krajská policajná hovorkyňa Gabriela Kremeňová." Píše web 1.pluska.sk.

Regionálny úrad verejného zdravotníctva zatiaľ v týchto prípadoch nerozhodol. Farnostiam hrozí pokuta 1 650 eur.

Martin Dreveňák , starosta obce Liesek, odkiaľ pochádza video, v ktorom vidno desiatky ľudí vychádzajúcich z kostola, citovanému portálu povedal, že o bohoslužbe vie, ale ako starosta tieto veci nerieši. „Stalo sa a už sa neodstane, ďalšie bohoslužby sa nekonali a teraz sú kostoly zatvorené,“ vyhlásil.

„Svoju úlohu v tom, že toľko ľudí prišlo do kostola aj v čase, keď vedeli, že nebezpečenstvo nákazy je obrovské, mohla zohrať ich viera v to, že keď chodia do kostola, Boh ich ochráni a nič sa im nestane, no a keď omšu povolila cirkev, boli si veriaci ešte istejší,“ hovorí pre "plusku" psychológ Miron Zelina, ktorý žil na hornej Orave niekoľko rokov, s tým, že ľudia na Orave sú tvrdší a hlbšie veriaci ako inde. O to väčšia zodpovednosť je tu práve na kňazoch.



„Kresťanstvo je kolektívne náboženstvo postavené na kolektívnych rituáloch. Katolíci veria, že počas svätej omše sa pri svätom prijímaní sprítomní Ježiš Kristus. Bez omše k tomuto aktu nedôjde, takže nie je možné dostať sa do kontaktu s niekým, kto pre veriacich predstavuje spásu a odpustenie všetkých hriechov,“ zdôrazňuje psychoterapeut Martin Zikmund a dodáva, že to pre niekoho môže byť dostatočne silný dôvod na nedodržanie vládnych nariadení.

„Dokážem si predstaviť, že niekto verí, že sa na omši nenakazí, alebo že je pre neho ťažoba na duši, od ktorej mu má sviatosť pomôcť, zásadnejšia ako riziko ochorenia tela. Zvlášť, keď Ježíš Kristus mal podľa kresťanskej viery moc uzdravovať chorých. Preto by vlády v krajinách s vysokým podielom veriacich mali venovať mimoriadne úsilie komunikácii s veriacimi či cirkvami,“ pripomína pre plusku odborník.

Starosta Vitanovej, ktorá má 1300 obyvateľov, o omši síce nevedel a s miestnym farárom zatiaľ nehovoril, ale je presvedčený, že ak aj bohoslužba bola, farár dodržal všetky bezpečnostné opatrenia, hlavne odstupy a rúška . „Ja ako starosta cirkevné veci neriešim, ale ak bola omša v čase, keď nemala byť, je to určite nejaké nedorozumenie, lebo náš pán farár rešpektuje všetky nariadenia biskupa,“ povedal starosta Vitanovej Dušan Ondrík s tým, že dnes je kostol určite zatvorený a v súvislosti s COVIDOM je situácia v obci pod kontrolou.



Názor starostu potvrdila pluske aj Spišská diecéza. „Spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš ešte pred vydaním aktuálneho opatrenia usmernil niektorých kňazov, ktorí ho kontaktovali ohľadom bohoslužieb, v tom zmysle, aby bohoslužby boli slávené dovtedy, kým nebude vydané oficiálne stanovisko o pozastavení bohoslužieb,“ povedal  hovorca diecézy Peter Majcher s tým, že posledné opatrenie o pozastavení slúženia svätých omší bolo vydané v neskorých večerných hodinách, nie každý kňaz ho zaregistroval, a tak sa riadil dovtedy platnými pravidlami.

„V tomto prípade teda ide o nedorozumenie zapríčinené nevhodným časom, v ktorom bolo vydané opatrenie pozastavenia bohoslužieb, a ktoré nadobúdalo účinnosť vo veľmi krátkom čase po oficiálnom vydaní,“ dodal Majcher.

Ľudia na sociálnych sieťach to však riešia stále. „Už sa to nedá ani čítať, stále tie útoky na cirkev a kostoly, my už máme kostol zatvorený štvrtý týždeň a v kraji sa stále zvyšujú počty nakazených. Určite to nie je z kostola, ešteže sa veselo lyžovalo...“ rozčúlila sa jedna diskutujúca



Sociologička Silvia Porubänová to vidí aj trochu inak. „V tomto prípade prehadzujú zodpovednosť od slúžiaceho kňaza cez hygienika až na pomocného biskupa a spoliehajú sa na to, že sankcia k nim nemôže doraziť,“ uviedla.

Podľa sociologičky si každý priemerne vzdelaný človek musí uvedomovať riziko šírenia nákazy. „Kňazi aj veriaci, ktorí na nelegálnu omšu idú, vedia, že je to niečo zakázané a hrozí tu postih. Myslím, že je to len skúšanie trpezlivosti a dôverovanie tomu, že ich sa postih týkať nebude. Ide o precedens aj pre ostatných, ktorí porušujú pravidlá. Nie je dôvod, aby takáto sankcia obišla aj nelegálnu bohoslužbu,“ doplnila.

Kostoly môžu mať pocit, že im pokutu nik neudelí. Kresťanstvo má na Slovensku silnú tradíciu a postavenie. „Cirkevná hierarchia môže mať pocit, že pre nich neplatia pravidlá alebo sa budú posudzovať mäkším metrom, pokiaľ ide o sankcie,“ doplnila Porubänová.