Politický analytik Ján Baránek považuje okolnosti smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského za veľmi podozrivé. V rozhovore pre televíziu TA3 povedal, že minister obrany Naď sa zrejme dopustil zneužitia právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu.

„To, čo sme na začiatku počuli, že je to tak, tak nakoniec to nie je tak. Na začiatku sme počuli od ministerky spravodlivosti, že sa Lučanský poranil pri cvičení. Tá uniknutá lekárska správa z ružomberskej nemocnici to však nepotvrdzuje, v žiadnom prípade. Tá hovorí o zraneniach, ktoré si údajne nemohol zapríčiniť sám,“ povedal Baránek.



V rozhovore skritizoval najmä ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý spustil mediálnu poľovačku spojený s odmenou udavačovi za meno človeka, ktorý pustil do obehu lekársku správu o zraneniach generála Lučanského: „Minister obrany Jaroslav Naď namiesto toho, aby sa snažil upokojiť situáciu, tak po prvé on potvrdil autentickosť tejto správy, lebo v správe nebolo meno pacienta. On potvrdil, že to patrí Lučanskému. Katastrofou však je, že on vyhlásil odmenu a beztrestnosť, pre toho kto objasní, kto túto správu vyniesol. Toto je škandalózne.“

Podľa Baráneka je to, čo spravil Naď zneužitie právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu: „Ako môže minister obrany vyhlásiť odmenu – dobre možno by ju dal zo svojho, ale ako môže zaručiť beztrestnosť? Ja mám silné podozrenie na zneužívanie právomoci verejného činiteľa v štádiu pokusu plus ešte neviem aké trestné činy, lebo ako môže minister obrany niekomu zaručiť beztrestnosť,“ kladie si otázku a dodáva: „prosím vás toto už nie je právny štát? V akom štáte to žijeme?“



„Prečo bol generál Lučanský vôbec vzatý do väzby, keď tie trestné činy, z ktorých bol obvinený, boli 6 rokov staré? Prečo s ním nemohla komunikovať napríklad rodina? Prečo bol vzatý do väzby v Prešove a nie v Bratislave, kde mal k dispozícii advokátku, ktorú chcel?“ kladie otázky analytik.

Baránek sa tiež pýta, prečo pri uniknutí bankového tajomstva v prípade Kaliňákových pohybov na účte to bolo vtedajšou opozíciou (terajšou vládou) brané ako verejný záujem a pri uniknutí informácií o zraneniach Lučanského sú z toho tí istí ľudia pohoršení.

Politický analytik tvrdí, že smrť generála Lučanského je najväčší problém od vzniku SR: „Toto je najväčší problém od roku 1993, od kedy vznikla Slovenská republika. Podobné veci sa už stali, ale tí ľudia neboli pod ochranou štátu. Remiáš nebol pod ochranou štátu, ani Kuciak nebol pod ochranou štátu.“

Problémom novinárov je podľa neho ten, že mnohí z nich sú veľmi mladí a teda nevedia o tom, ako v minulosti vládna moc zahladzovala stopy a zneužívala svoju moc a tak si niečo také teraz nevedia ani predstaviť, preto píšu tak ako si vládna moc želá.



„Ja som starý, ja si to pamätám. Vtedy aké boli oficiálne verzie, pri Remiášovi, no že mu to auto vybuchlo, lebo ho mal prerobené na plyn. To auto mu nevybuchlo samozrejme, bolo vybuchnuté. A ja som dnes svedkom podobného. Niekto sa mi snaží podsunúť nejakú verziu, ktorej nie som schopný uveriť, tak ako som neveril v minulosti. Ja vám poviem, čo bolo za komunistov, mal som priateľa plukovníka polície, ktorý chcel oznamovať korupciu a našli ho utopeného na železničnej studničke a uzavreli to tak, že spáchal samovraždu, v 20 centimetrovej vode sa utopil.“

Baránek tvrdí, že v prípade smrti Lučanského nesedia ani časy a vyzýva vládu, aby zverejnila verziu, ktorá by bola skutočne uveriteľná a nie verziu, ktorá akonáhle uvidí svetlo sveta hneď sa stáva nezmyslom.

Podľa Baranéka sa to jednoducho vláde vymklo z rúk: Oni jeden po druhom zlyhávajú. Po Kuciakovi nastala rekonštrukcia vlády a Kuciak nebol štátom chránený svedok, ja si myslím, že je najvyšší čas zrekonštruovať aj súčasnú vládu.“