Nemecké súdy musia pri vydávaní páchateľov do ďalších krajín EÚ dôkladne preskúmať, či vo väzenských celách nie sú neľudské podmienky, píše nemecký portál faz.de.
Nemecký ústavný súd v Karlsruhe zadefinoval minimálny štandard podmienok vo väzenských celách. Ak nebude splnený, väzňov do iných krajín Európskej únie Nemci nemusia vydať. Ústavný súd tak vyhovel sťažnosti dvoch väzňov, ktorých malo Nemecko vydať do Rumunska.
V prvom prípade bol Rumun vo svojej vlasti odsúdený na päť rokov za pokus o vraždu. Po tom jeho zadržaní v Berlíne tamojší súd schválil jeho vydanie späť do Rumunska.
Druhý prípad sa týkal Iračana, ktorého rumunská štátna prokuratúra obvinila z nelegálneho pašovania cudzincov do krajiny. Nemecký krajinský súd v Celle schválil jeho vydanie z Nemecka do vlasti.
Obaja muži chceli vydaniu zabrániť, pretože podmienky v tamojších väzniciach sú neľudské. Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu za to Rumunsko už viackrát odsúdil. Keďže ich vydanie do vlasti kvôli tomu bolo neúspešné, muži by mali byť prepustení, pretože v Nemecku sa nedopustili žiadneho trestného činu.
Zachováva sa vo väzení ľudská dôstojnosť?
Nemecký Spolkový ústavný súd ustanovil, aby nemecké súdy v takýchto prípadoch podmienky vo väzení v krajine, do ktorej má byť páchateľ vydaný, vždy dôkladne preskúmali. Medzi štátmi Európskej únie v zásade platí princíp vzájomnej dôvery, najmä pri vydávaní na základe európskeho zatykača. Súdy musia preveriť, či sú životné podmienky vo väzenských celách dôstojné.
Osobný priestor väzňov v celách musí byť minimálne 3 metre štvorcové. Dôležité sú aj vetranie, kúrenie a hygiena.
Najskôr musia nemecké súdy podľa požiadavky Karlsruhe preskúmať, či väznice v tej-ktorej krajine EÚ nevykazujú „systémové deficity“. Tiež treba zhodnotiť, či dotknutej osobe v konkrétnom prípade nehrozí neľudské zaobchádzanie. Nemusí to dokazovať páchateľ, ale je to povinnosť nemeckých súdov. Pritom by mali dôverovať prísľubu cieľovej krajiny.
Túto dvojstupňovú kontrolu prevzal nemecký Spolkový ústavný súd z judikatúry Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu. Keďže európske zatykače sú právne zadefinované v rámci EÚ, nemecký ústavný súd skúmal prípady aj na základe Charty základných ľudských práv EÚ.
V jednom dôležitom bode však nemecký Ústavný súd išiel nad rámec Európskeho súdneho dvora. Ten totiž v roku 2018 požadoval, aby súdy preskúmali podmienky v konkrétnej väznici v tej-ktorej krajine, do ktorej mal byť páchateľ vydaný. Nemecký Ústavný súd žiadal preskúmanie životných podmienok vo všetkých väzniciach v cieľovej krajine.
V oboch spomínaných prípadoch nemecký Ústavný súd zrušil rozhodnutie o vydaní týchto osôb z Nemecka do ich vlasti, pretože nedošlo k dostatočnému preskúmaniu podmienok vo väzniciach. Súdy v Berlíne a Celle tak musia opätovne nechať zhodnotiť väznice a nanovo rozhodnúť. Obaja muži sedia už tri roky vo vydávacej väzbe v Nemecku, uzatvára nemecký portál taz.de.