Generála Milana Lučanského by mali pochovať v piatok na cintoríne v Štrbe. Po smrti príslušníkov policajného zboru býva zvykom, že ich sprevádzajú aj oficiálne pocty je ako zahalenie rakvy do štátnej vlajky či postavenie čestnej stráže ku katafalku. Žiaľ, v prípade generála Lučanského, ktorý spáchal v prešovskej väznici samovraždu, sa tak ale nestane, informuje portál cas.sk.

Ak policajt spácha samovraždu, štátnej pocty pri pohrebe sa mu nedostane

Pohreby sa v prípade bývalých policajtov konajú často aj s účasťou štátu. Podľa zákona po dohode s rodinou policajtovi, alebo vojakovi, môže zabezpečiť pohreb služobný orgán. Toto zahŕňa aj bývalých príslušníkov, ktorí by tak dostali napríklad uhradené náklady na pohreb do výšky 232 eur alebo počas rozlúčky im preukážu pocty ako je zahalenie rakvy do štátnej vlajky, postavenie čestnej stráže ku katafalku, sprievod rakvy čestnou jednotkou či skončenie obradu hymnou a salvami čestnej jednotky.

Tieto pocty však Milan Lučanský oficiálne dostať nemôže, keďže zákon myslí aj na to, keď príslušník spácha samovraždu. „V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 71 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sa tieto pocty upravené v § 76 neposkytujú policajtovi alebo bývalému policajtovi, ktorý bol poberateľom dôchodku z výsluhového zabezpečenia a zomrel v dôsledku sebapoškodenia. Minister vnútra vyslovil úprimnú ľútosť a sústrasť pozostalým,“ uviedla Barbora Túrosová z ministerstva vnútra.

Manželka Martina Lučanská žiadala od ministra vnútra Romana Mikulca aspoň vyvesenie čiernej vlajky na budove ministerstva ako vzdanie mu úcty. „Nemám silu vyjadrovať sa k momentálnej situácii o smrti môjho manžela, bez ktorého môj život stratil zmysel, a bolesť, ktorú držím v sebe, je natoľko ťažká, že len vďaka svojim deťom, ktoré sú mi v tejto chvíli najväčšou oporou, dokážem ustáť toto najťažšie obdobie môjho života,“ povedala Lučanská, ktorá vyslovila tiež pochybnosti okolo jeho prvého zranenia aj okolo smrti.

„Medializované informácie o potknutí sa o papuču a zranení oka presne vystihujú, čo by Milan povedal, aby bitku nepriznal. Ja som ho však videla na smrteľnej posteli. Nesmela som ho odkryť, lebo inak sa mi jeho „po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo? Jediné, čo som videla, bola jeho hlava a krk. Ten bol, mimochodom, úplne čistý, bez šrámov po údajnom obesení. Čakáme na výsledky pitvy,“ dodala zronená manželka.

Vyhrážanie sa Lučnského manželke Zbor väzenskej a justičnej stráže odmieta

„V tejto súvislosti uvádzame, že manželka M. L. po celý čas jej návštevy v nemocnici sedela pri jeho lôžku a hladkala ho po ruke, nepokúšala sa ho odokryť a ani o takúto možnosť nežiadala príslušníkov ZVJS,“ uviedla Katarína Nováková, hovorkyňa ZVJS, podľa ktorej príslušníci väzenskej stráže len strážia hospitalizovaného a nerozhodujú o tom, čo sa s ním bude diať. „O tejto skutočnosti môže rozhodnúť len ošetrujúci lekár zdravotníckeho zariadenia. Dôrazne odmietame tvrdenia p. Lučanskej o údajnom vyhrážaní sa jej osobe, nakoľko tieto tvrdenia nie sú pravdivé,“ bránila svojich ozbrojených kolegov hovorkyňa.

Primár Centrálneho príjmu Univerzitnej nemocnice v Bratislave Július Hodosy, ktorý videl lekársky záznam z Ružomberka, kde Lučanskému operovali zranenie oka, vyvracia špekulácie o tom, že by Lučanského mal na začiatku jeho väzby niekto zbiť. „Pri takej definícii bitky, kde očakávam viac úderov, tak v podstate bolo poranené len oko, a to nejako moc nenasvedčuje, že mohlo dôjsť k bitke ako takej, lebo to jednoducho nejde dohromady,“ skonštatoval pre TV Markíza lekár s tým, že môže povedať, že pád na kovovú posteľ je možný mechanizmus, akým zranenie mohlo vzniknúť.

Minister Mikulec nechápe, prečo generál Lučanský konal tak, ako konal

Šéf rezortu vnútra Roman Mikulec počas víkendu uviedol, že v prípade smrti sa vyhodnocujú viaceré dôkazy a zároveň dementoval, že by sa Lučanský nemohol stretnúť s rodinou, pretože o to ani nepožiadal. „Samozrejme, že na Slovensku platí prezumpcia neviny a pán Lučanský nebol ešte právoplatne odsúdený, o to zásadnejšia je preto otázka - prečo sa rozhodol konať tak, ako konal?“ povedal Mikulec a dodal, že keďže nie sú naplnené podmienky vyhlásenia štátneho smútku nepristúpili preto k vyveseniu čiernych zástav.

Adam Lučanský, generálov syn, upozornil na to, že rodina nemá lekársku správu z jeho zranenia, ktoré utrpel tri týždne pred samovraždou. „Rodina je/bola by akceptovala verejné uverejnenie lekárskej správy. Predpokladáme, že únik lekárskej správy nastal až po smrti. K originálu sme sa stále nedostali ani s plnou mocou od otca, kým ešte žil, pretože plná moc nebola overená notárom. Akýkoľvek hon na informátora je už bezpredmetný a s účelom zastrašovania,“ napísal na sociálnej sieti syn Milana Lučanského.

Ošetrenie zraneného oka žiadal Lučanský až po zhoršení zdravotného stavu

Čo sa teda dialo pred smrťou Milana Lučanského v jeho cele? Tak túto otázku si dávajú nielen pozostalí, ale aj vyšetrovatelia, ktorí skúmajú okolnosti jeho samovraždy. Z neverejných dokumentov vyplýva, že Lučanský sa na dozorcov vo väznici nesťažoval. Úradné záznamy, ktoré získal Denník N hovoria, že príslušníci ZVJS navrhli, aby Lučanský neprichádzal do kontaktu s inými obvinenými, lebo bol v kolúznej väzbe. Krátko po jeho umiestnení do cely si Lučanský zranil oko. „To nič nie je, udrel som sa,“ povedal dozorcovi, ktorý zisťoval, čo mu je. O zranení informovali aj lekárku, Lučanský však ošetrenie odmietol. Až neskôr popoludní povedal, že stav sa mu zhoršil, keď cvičil, a tak ho zobrali na vyšetrenie.

Lekári v prešovskej nemocnici zistili, že má krvný výron za okom a presunuli ho do Ružomberka, kde sa podrobil operácii. „Zákrokom, ktorý bol vedený cez nosovú priehradku, bola cez otvor vytvorený laparoskopom v nosovej priehradke odstránená krvná zrazenina, ktorá vznikla u obvineného po úraze za a pod pravou očnou guľou, pričom táto zrazenina tlačila na očnú guľu a spôsobila jej vytlačenie asi 1 centimeter z očnice,“ píše sa v úradnom zázname. Lučanský v Ružomberku navyše pri sadaní na vozík spadol a udrel si hlavu. Skontrolovali ho aj na cétečku, ale nič vážne nenašli.

Primár nemocnice v Trenčíne potvrdil, že k zraneniu oka nedošlo inou osobou

Špekulácie o možnej potýčke v base nikto oficiálne nepotvrdil a samotný Lučanský cez svojho advokáta v tom čase odkázal, že sa zranil sám a neúmyselne. Navyše, pri kontrole z ministerstva pracovníkom povedal, že „chlapi sú zlatí, tu aj v Prešove“ a zakopol o papuču a narazil si oko o posteľ. Aj primár vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, ktorý ho kontroloval, povedal, že k úrazu nedošlo cudzím zavinením „pretože následky po útoku inej osoby na tvárovú časť by boli rozsiahlejšie a neboli by limitované výlučne na očnú guľu“. Zistenia oznámila nemocnica aj prokurátorom. „Mechanizmus vzniku zranenia korešponduje s vyjadrením menovaného, pretože pri klinickom vyšetrení ani vyšetrení CT neboli zistené iné stopy úrazu. Napríklad výrazný opuch mäkkých tkanív v oblasti očnice či zlomenina tvárových kostí,“ uvádza sa v správe z nemocnice.

Aké štátne pocty sa vzdávajú zosnulým policajtom a vojakom

• zahalenie rakvy s telesnými pozostatkami zomretého do štátnej vlajky Slovenskej republiky


• postavenie čestnej stráže ku katafalku s rakvou zomretého počas trvania pohrebného obradu


• nesenie rakvy z miesta poslednej rozlúčky na miesto uloženia telesných pozostatkov


• skončenie pohrebného obradu hymnou Slovenskej republiky so súčasným vzdaním pocty salvami sprevádzajúcej čestnej jednotky