Komentár Francesa Martela (Breitbart)

Miestna vláda v tureckej juho-centrálnej časti Konya tento týždeň oznámila, že z plne zrekonštruovaného arménskeho kostola z 19. storočia urobí „„Dom umenia svetových majstrov humoru“. Od rekonštrukcie kostola uplynuli už tri roky a vláda zakázala využívať priestory arménskym veriacim, upozorňuje pre portál Breitbart redaktor Frances Martel.

Vláda prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana sa zameriava na kresťanskú menšinovú komunitu a pokúša sa vymazať kresťanské dedičstvo v krajine. K Erdoganovmu najvýznamnejšiemu pokusu o vymazanie kresťanských dejín Turecka došlo minulý rok, keď premenil chrám Hagia Sofia v Istambule, jeden z najdôležitejších chrámov byzantského kresťanstva, na mešitu. Proces premeny zahŕňal aj odstránenie alebo zakrytie neoceniteľného kresťanského umenia v bývalej bazilike.

Erdogan - ktorý rovnako ako všetci tureckí vodcovia popiera, že v roku 1915 došlo ku genocíde Arménov, Asýrčanov a Grékov v Turecku, agresiu voči etnickým Arménom v Turecku ešte vystupňoval.

V septembri, po vypuknutí bojov medzi Arménskom a Azerbajdžanom v spornej oblasti Náhorného Karabachu, Erdoganova vláda údajne prijala tisíce sýrskych žoldnierov, ktorí účinkovali v kaukazskom vojnovom divadle. Erdogan sa v decembri na oslavu vyhostenia domorodého arménskeho obyvateľstva Náhorného Karabachu zúčastnil na „víťaznej prehliadke“ v Baku spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom.



Podľa Štokholmského Centra pre slobodu, spravodajskej organizácie založenej disidentskými tureckými novinármi,  arménsky kostol Surp Yerrortutyun  (Najsvätejšej Trojice) bol postavený v roku 1859 a môže sa pochváliť oficiálnym označením kultúrneho dedičstva v Turecku. Turecká vláda využila lokalitu kostola - rodné mesto stredovekého tureckého „satirika“ - na rekonštrukciu kostola, ktorý sa zmenil na „Dom umenia svetových majstrov humoru.“ Vláda zatiaľ neoznámila dátum opätovného otvorenia miesta.

„Obnova“ kostola stála asi pol milióna dolárov a skončila sa v roku 2017. Doteraz však kresťanom nebolo dovolené, aby sa v ňom modlili.



Nie je úplne jasné, koľko kresťanov žije v tejto oblasti, no Štokholmské centrum uviedlo, že pred genocídou v roku 1915 žilo v okolí kostola odhadom 5 000 Arménov. PanArmenian.net, spravodajský web arménskej komunity, poznamenal vo svojej správe o kostole Najsvätejšej Trojice, že pred genocídou, "tam boli ďalšie štyri arménskej vzdelávacie inštitúcie. Medzi nimi bola škola Surp Stepanos preslávená vo všetkých provinciách vynikajúcou kvalitou vzdelávania“.



V júli turecká vláda - spojenec USA v NATO - ponúkla Azerbajdžanu pokročilú vojenskú technológiu na útok na Arménsko. V septembri vypukli boje v Náhornom Karabachu. Región, ktorý Arméni označujú ako Artsakh, je historickým domorodým arménskym územím, ktoré za vlády Stalina dostala Azerbajdžanská sovietska socialistická republika. Zatiaľ čo sa technicky nachádzal na hraniciach Azerbajdžanu, od pádu Sovietskeho zväzu mu vládli etnickí arménski separatisti.



Turecko ponúklo Azerbajdžanu vojenskú pomoc, turecké jednotky však do regiónu formálne neposlalo. Arménski vládni úradníci však odhadujú, že Turecko vyslalo do Náhorného Karabachu až 4 000 sýrskych žoldnierskych džihádistov.



Boje sa skončili mierovou zmluvou, ktorá poskytla Azerbajdžanu nielen kontrolu nad Náhorným Karabachom, ale aj moc nad suverénnym arménskym územím. To vyvolalo rozsiahle protesty v arménskom hlavnom meste Jerevan.