Milovník statusov na asociálnej sieti Ľuboš Blaha opäť nevynechal reakciu na celospoločenskú tému. Tentokrát jeho riadky smerujú na status Lučanského manželky Martiny.

Poslanec Národnej rady za Smer-SD je známy tým, že vo svojich príspevkoch na sociálnej sieti si dokáže parádne kopnúť do koalície, respektíve do niektorého z jej politikov. Tentokrát na to využil smutný status Martiny Lučanskej, kde opísala posledné chvíle strávené pri zomierajúcom manželovi.

Bolo potrebné aby k umierajúcemu chlapovi poslali komando so samopalmi

Hneď v úvode Blaha píše, že je mu až do plaču a vzápätí poukazuje na riadky Lučanského manželky, ktorá „v bolesti napísala, že jej láskavo „dovolili“ ísť k nemocničnému lôžku, kde ležal jej umučený manžel, deň pred jeho smrťou - toto sú jej slová: „Kým ja som mala za chrbtom Mikulcove komando pri posteli môjho muža, v nepriestrelných vestách a so samopalmi v ruke, pán minister vnútra R. Mikulec sa zabával na chate v Martine na Martinských holiach, kde je do dnešného dňa.“ Vzápätí poslanec opisuje aj ďalšie slová zronenej manželky Martiny, na ktoré nadviazal svojím komentárom: „Áno, presne to bolo potrebné - posielať komando so samopalmi k umierajúcemu chlapovi v bezvedomí. Lebo on bol to najväčšie ohrozenie Slovenska - ak by sa náhodou prebral, možno by svojej drahej žene povedal, ako ju ľúbi. Kvôli tomuto tam museli byť Mikulcove hyeny? Kvôli tomuto sa do poslednej chvíle takto ponižujúco a surovo správali k hrdinovi, ktorý zo Slovenska vyprášil mafiu?“ pýta sa Ľuboš Blaha.





Smerácky poslanec sa vzápätí zahral na jasnovidca. „A viete, čo píše v tej istej dojemnej chvíli, zrejme naďalej z chaty v Martine, rozhýrený minister vnútra Mikulec? On kope do statočných policajtov, ktorí sa odfotili pred horiacimi sviečkami pred budovou prezídia policajného zboru na počesť svojho bývalého prezidenta, ktorý poslal do basy vraždiacu mafiu...,“ píše Blaha, podľa ktorého Mikulec nesiaha Lučanskému ani po členky. „Ale má dosť odvahy po jeho smrti kopať do jeho pamiatky a vysmievať sa odvážnym policajtom, ktorí chceli vyjadriť svoju úctu hrdinovi. Taký je Mikulec. Presne ako jeho šéf Matovič. Podlý, zákerný, bezcitný.“

Zomrel hrdina, ktorého k smrti dohnala táto vláda. Majú na rukách jeho krv

Podľa Blahu sú toto jednoducho dva svety. „V tom prvom sú ľudia súcitní, empatickí a humánni. Vedia, čo prežíva rodina zosnulého, vidia, že Milan Lučanský bol umučený, krútia hlavou nad tým, prečo ho uštvali v kolúznej väzbe, pýtajú sa na jeho brutálne zranenia, sú šokovaní z toho, ako vláda klame... a najmä vyjadrujú úctu hrdinovi. V tom druhom svete nedokážu ani len vyvesiť čiernu vlajku na počesť bývalého policajného prezidenta, ktorý na rozdiel od Mikulca pre Slovensko aj niečo urobil. V tom druhom svete sa minister Naď vyhráža ľuďom, ktorí chcú odhaliť pravdu o tom, čo sa stalo v ružomberskej nemocnici. Zastrašuje, vypisuje odmeny, vrieska! A ešte aj troluje na stránke Lučanského syna - ako posledný surovec,“ nakladá Blaha ministrovi obrany.

Ľuboša Blahu mrzí, že sa nikto z nich Milanovi Lučanskému nepoďakoval za to, čo pre Slovensko vykonal. Ani len prezidentka. „Keď zomrel novinár, tak tu všetci pobehovali ako šialení a predháňali sa vo vyjadreniach. Tam nevadili úniky zo spisov, tam nevadili dohady ľudí o tom, ako zomrel, tam nevadili výzvy na politickú zodpovednosť. Teraz zomrel hrdina, ktorého k smrti dohnali oni - táto vláda. Majú na rukách krv. A odrazu mlčia. Odrazu nie je treba vyjadriť sústrasť. Odrazu netreba ísť zapáliť sviečku ani vyvesiť čiernu vlajku. Odrazu netreba odstúpiť,“ tne opäť do živého Smerák, ktorý sa v závere svojho statusu opäť obracia na Romana Mikulca. „Vypadnite zo silvestrovskej chaty, choďte zapáliť sviečku, vyveste čiernu vlajku a odstúpte, pán Mikulec. Tak by sa zachoval čestný človek! Tak by sa zachoval chlap. A ospravedlňte sa pani Lučanskej - za všetko to zlo, čo ste spolu s Matovičom a Naďom napáchali. Nestačí, ale aspoň ukážete štipku ľudskosti, ktorú zjavne ani jeden z vás nemáte. Česť pamiatke generála Lučanského!“