Vôbec nič nepochopil! Minister vnútra Mikulec, namiesto toho, aby pokorne odprosil manželku nebohého Milana Lučanského za to, ako ju pri nemocničnej posteli "strážilo" komando po zuby ozbrojených kukláčov, za to, že rodine nebola sprístupnená zdravotná dokumentácia a za to, že si neboli schopní uctiť tohto bojovníka s mafiou ani len elementárnym vyvesením čiernej vlajky, prešiel do útoku. Čierna vlajka nebude a ozbrojenci pri posteli umierajúceho sú vraj normálni. Napísal to na svojom facebookovom profile.
"Generál Lučanský bol vo väzbe 3 týždne. Tí, ktorí ho poznali roky, sa zhodujú v tom, že ho vnímali ako chlapa. Muža, ktorý sa vždy problémom postavil čelom. Len on sám vie, prečo tomu tentokrát tak nebolo. Prečo sa po troch týždňoch rozhodol pre takéto zásadné a definitívne riešenie? Prečo to urobil po 23 dňoch vo väzbe? Prečo nevypovedal pred vyšetrovateľmi a neskôr na súde, kde by mohol povedať všetko a preukázať svoju nevinu, ak bol presvedčený, že sa žiadneho trestného činu nedopustil? Nemyslím si, že generál Lučanský bol mužom, ktorý sa vzdáva bez boja. Najmä, ak bol o svojej nevine skutočne presvedčený," napísal Mikulec.
Ministrovi je vraj úprimne ľúto pani Lučanskej a straty jej manžela. Podľa neho však prešla do zbytočného útoku a vynechala fakty, ktoré stáli úplne na začiatku celého príbehu. "Generál Lučanský čelil závažným obvineniam z prijímania úplatkov v dvoch skutkoch, pričom ich výška mala prekročiť pol milióna eur. Samozrejme, že na Slovensku platí prezumpcia neviny a pán Lučanský nebol ešte právoplatne odsúdený, o to zásadnejšia je preto otázka - prečo sa rozhodol konať tak, ako konal?"
Ľúto je vraj Mikulcovi aj to, že manželka Milana Lučanského v statuse o nesmiernej bolesti a žiali súčasne rieši jeho súkromie. Po mesiacoch, kedy nikto z nás vo vláde nerozlišoval medzi pracovnými dňami a víkendom, som si dovolil stráviť pár dní so svojou rodinou. S negatívnym PCR testom, v bubline, pred sprísnením opatrení."
Podľa ministra je štandardným postupom, keď v nemocnici dohliadajú na hospitalizovaného väzobne stíhaného, príslušníci PZ. Strata blízkej osoby je vraj bez debaty mimoriadne bolestivou životnou skúsenosťou. Je však, podľa neho, smutné, keď z riadkov, venovaných najbližším, cítiť politické motívy a pozadie.
"Na záver by som chcel dodať, že vzhľadom na skutočnosť, že nie sú naplnené podmienky vyhlásenia štátneho smútku a s ohľadom na okolnosti prípadu, ministerstvo vnútra nepristúpilo k vyveseniu čiernych zástav na štátnych budovách. Príslušníci Policajného zboru si, samozrejme, môžu uctiť pamiatku generála Lučanského na Prezídiu Policajného zboru, kde je umiestnená kondolenčná kniha, rovnako ako zapálením sviečky na všetkých pracoviskách Policajného zboru."