Prečo je vo Fínsku tak málo infikovaných a mŕtvych na Covid-19? Spolu s ďalšími škandinávskymi krajina sú tieto štáty so svojim miernym priebehom pandémie a zároveň menej prísnymi zákazmi od vlád tak trochu záhadou. Poslanec SaS Radovan Kazda na svojom facebooku si situáciu všimol v kontexte s článkom, ktorý vydali v CNN.
"V analytickom článku v CNN jeho autori tvrdia, že za doteraz úspešnou cestou Fínska stojí to, že Fíni dokázali odchytiť miestne ohniská nákazy, hoci mali jedny z najvoľnejších obmedzení v Európe," píše Kazda.
Dokonca Fíni neobmedzovali vnútorný pohyb v krajine, Fíni mohli chodiť do škôl aj do práce a ani nosenie rúška, ktoré bezpochyby znižuje riziko infikovania sa, nebolo povinné.
"Článok cituje Pekka Nuortiho, profesora epidemiológie na Tampere University, podľa ktorého svoju úlohu zohrali bezpochyby aj kultúrne, politické a geografické faktory, ako je napríklad nízka hustota obyvateľstva, či menšia miera cestovania, no najväčší vplyv mala práca zdravotníckych agentúr v krajine. Nuorti hovorí, že počas leta Fínsko vsadilo na osvedčené postupy epidemiológie v teréne: testovanie, izolácia, sledovanie kontaktov, karanténa a prevencia udalostí šíriacich sa na miestnej úrovni," hovorí Kazda.
Kazda pritom porovnáva: "Slovensko má takmer rovnaký počet obyvateľov ako Fínsko, slovenský denný rekord je 21 978 testov, najvyšší sedemdňový priemer bol pred sviatkami: 13 800 testov PCR."
A aký ponúka záver? "Vzťah prísnych opatrení vlády a zníženia pandemickej vlny v niektorých krajinách koreluje, v niektorých nie. Príčinnú súvislosť opatrení na priebeh pandémie, žiaľ, nevieme presnejšie vyhodnotiť, takže smerodajnejší záver článok nemôže ponúknuť."