Komentár Albrechta Meiera (tagesspiegel.de)
Podniky z EÚ majú perspektívu lepších investičných možností v Číne. Únia ale za to zaplatí vysokú cenu.
Po siedmich rokoch rokovaní teraz medzi EÚ a Čínou krátko pred koncom roka došlo k zásadnej dohode na investičnej zmluve. Znie to ako posledná úspešná správa končiaceho sa nemeckého predsedníctva v Rade EÚ. V skutočnosti ide o zisk geostrategického bodu, nie však pre EÚ, ale v prospech Číny, ktorá sa už nemusí obávať spoločného tvrdého kurzu Európanov a USA.
Čína je po USA druhým najdôležitejším obchodným partnerom Európskej únie. Čínsky trh s 1,4 miliardou obyvateľov má rozhodujúci význam pre Nemecko. Na tomto pozadí je preto pochopiteľné, že za investičnú dohodu sa v poslednom polroku mimoriadne zasadzovala najmä nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová.
Keď sa v rámci pokračujúcich rokovaní táto dohoda dotiahne až do konca a následne ju schváli Európsky parlament, ponúkne Európanom perspektívu ďalších investícií na Ďalekom východe, napríklad v oblasti elektromobilov či v zdravotníctve. Naopak, čínske spoločnosti môžu počítať s väčšou právnou istotou v Európskej únii.
Európania však za to zaplatia vysokú cenu – ticho budú súhlasiť s čínskymi praktikami, ako sú nútené práce či porušovanie práv menšín.
Aj keď nedávno Peking urobil pri rokovaniach väčšie ústupky ako kedykoľvek predtým, nikto v Bruseli neverí tomu, že systémový rival Čína sa nechá ovládnuť vďaka dobrej obchodnej dohode. A ak Peking v dohode prisľúbi, že bude v budúcnosti dodržiavať štandardy Medzinárodnej organizácie práce (ILO), potom predsa len vyvstane otázka, ako sa by sa malo trestať porušovanie pravidiel v praxi.
Namiesto prehnane rýchleho hľadania dohody s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom by malo pre Európanov väčší zmysel, keby najskôr s budúcim americkým prezidentom Joeom Bidenom preskúmali, ako by mohla vyzerať silná transatlantická odpoveď na nekalé čínske praktiky v hospodárskej súťaže, napríklad v oblasti štátnej pomoci. Táto šanca sa však nateraz premrhala, konštatuje na záver svojho komentára Albrecht Meier na portáli tagesspiegel.de.