Slovensko je asi jediný štát na svete, ktorý si nepripomína výročie svojho založenia, píše v najnovšom statuse na facebooku Eduard Chmelár.
"Silvester je pre mňa vždy skôr dňom bilancovania ako neviazanej zábavy a rovnako nezvyknem bujaro oslavovať príchod nového roka, ktorý je pre väčšinu civilizácií na tejto planéte iba dátumom v kalendári. So všetkou úctou a rešpektom voči svojim priateľom a fanúšikom chcem však všetkým ľuďom dobrej vôle zaželať v nadchádzajúcom období hlavne veľa sily. Budeme ju všetci potrebovať. Nielen vzhľadom na aktuálnu epidemickú situáciu, ale najmä vzhľadom na prevratné zmeny, ktoré sa v tejto súvislosti takmer nepozorovane začali diať vo svete. Pre mňa bol uplynulý rok rokom dôležitých rozhodnutí a dnes som presvedčený, že cesta, ktorú som si vybral, je správna," začal svoj status analytik.
Ako napísal, prvý január je a bude preňho predovšetkým štátnym sviatkom vzniku nezávislej Slovenskej republiky. Je preto veľkým nešťastím, že pripadol práve na tento deň, keď ľudia oslavujú skôr príchod nového roka.
"No je doslova tragédiou, ak ho hlava štátu odbaví jednou okrajovou vetou, suchým konštatovaním bez akéhokoľvek hodnotenia. Ona, ktorá občas funguje ako historický kalendár a pripomína si všetky, aj tie pomerne bezvýznamné medzinárodné dni. Ona, ktorá by na svojom poste nikdy nebola, nebyť tejto historickej udalosti. Ona, ktorá má očividný problém s vyslovením názvu našej vlasti a namiesto toho používa zaklínadlo všetkých, ktorí ju nemali radi. Áno, treba si pripomenúť, že to boli ľudia ako Martin Bútora či Martin Šimečka, ktorí po vzniku samostatnej Slovenskej republiky začali používať výraz „krajina“ všade tam, kde by malo zaznieť Slovensko. A ak to slovo aj použili, tak ho vždy vyslovili s takým zvláštnym prídychom odporu, ako to robieval Štefan Hríb. Nepatrím k puristom, ktorí sa bránia používaniu pojmu krajina ako synonyma pre Slovensko – nevzdelaným treba pripomenúť, že tak sa to používa aj v iných jazykoch. Ale v poslednom čase už aj ja začínam byť alergický, ak sa Slovensko vynecháva aj tam, kde ho potrebujeme počuť a kde to má svoj význam. Neexistuje „rozdelená krajina“ a nepotrebujeme „zjednotenú krajinu“. Naša krajina lemovaná riekami, horami a úrodnými nížinami je dokonale harmonická. To, čo treba zjednotiť, je slovenská spoločnosť."
Sme vari jediným štátom na svete, ktorý neoslavuje výročie svojho vzniku, uvažuje analytik. Súčasná prezidentka, podľa neho, rovnako ako predchádzajúci prezident, si ho nijako nepripomínajú.
"Štátne vyznamenania udeľované zo zákona pri príležitosti Dňa vzniku Slovenskej republiky sa už roky neodovzdávajú v tento deň, ale rôzne, bez pravidiel, chaoticky, ako sa kto vyspí, ako sa komu zachce, bez ohľadu na štátny protokol. Je to strašná hanba, ale nikomu to neprekáža – ani štátnej reprezentácii, ani médiám, ani mienkotvorným osobnostiam, nikomu. Výhovorka, že tento štát založil človek s pochybným politickým profilom, je síce traumatizujúca, ale neadekvátna. Oslavovať štátnosť neznamená vzývať konkrétnu osobu. Znamená to oslavovať spoločné dielo a jeho zmysel. Zmyslom štátnosti je sloboda a právo rozhodovať o vlastných životoch," hovorí.
A tento cieľ formovali celé generácie našich slávnych predkov. "Formovali ho štúrovci, ktorí ústami Ľudovíta Štúra po prvýkrát vyhlásili nezávislosť Slovenska. Formovali ho americkí Slováci počas prvej svetovej vojny, ktorí boli prví, ktorí sa odvážili snívať o samostatnom slovenskom štáte. Formovali ho vodcovia Slovenského národného povstania, ktorí vlastnými silami a vlastnými prostriedkami založili inštitúcie, ktoré zohrali neskôr historickú úlohu v procese emancipácie Slovenska. A áno, formovali ho aj otcovia federácie na čele s Gustávom Husákom, ktorí vytýčili hranice dnešného Slovenska a bez ktorých by sa osamostatnenie Slovenskej republiky sotva odohralo pokojnou cestou. Tento štátny sviatok by nám mal teda pripomínať predovšetkým dlhý pochod za vlastnou slobodou. Mal by byť príležitosťou k zamysleniu, ako sa nám darí a či si vieme vládnuť sami. A mal by byť podnetom k hlbším úvahám, provokatívnym myšlienkam a širokým diskusiám o budovaní našej štátnosti a úskaliach tohto procesu."
"Vážení páni, ctené dámy, pred nami je možno najťažšie obdobie v histórii Slovenskej republiky, kedy na nás v plnej sile doľahne nielen samotná koronakríza, ale predovšetkým jej ekonomické, sociálne a mravné dôsledky. Želám vám, aby strach, bezradnosť a hnev vystriedala odvaha, tvorivosť a porozumenie. Nech je Corona opäť už len pivo, nech sa testy robia už len písomne v školách, nech masky nosíme už iba na karneval a nech byť pozitívny opäť znamená byť optimistický, motivujúci a šťastný."