Komentár Francesa Martela (Breitbart)

Necelý mesiac od inaugurácie novozvoleného prezidenta Joe Bidena opúšťajú Američania rok, v ktorom ich prezidentské voľby do značnej miery zatienili kampane po celom svete. V roku 2021 nás čaká hneď niekoľko fascinujúcich prezidentských volieb - niektoré slobodnejšie a spravodlivejšie, iné nie príliš. Ktoré pomôžu rozhodnúť o osude planéty? 

Redaktor portálu Breitbart Frances Martel sa zamýšľa nad tým, aký vplyv na globálnu politiku bude mať päť volieb, na ktoré sa treba tešiť v roku 2021.

Irán

Iránsky ľud si nemôže zvoliť prezidenta - oficiálny titul ajatolláha Alího Chameneího je „najvyšší vodca“ Iránu, a teda všetka moc spočíva na jeho pleciach. Chameneí však každé štyri roky organizuje fingované voľby „prezidenta“. Prezidenti sa nemôžu uchádzať o tretie volebné obdobie, preto súčasný prezident Hasan Rúhání v roku 2021 definitívne odstúpi.

Za vlády Rúháního Irán vstúpil v roku 2015 do Spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA), alebo do iránskej jadrovej dohody, ktorá vyústila do obnovenia rýchleho obohacovania uránu.



Chameneí má posledné slovo v tom, kto sa objaví na hlasovacom lístku, no zatiaľ ešte neschválil žiadnych kandidátov na iránske prezidentské voľby v roku 2021. Po rozhodnutí prezidenta Donalda Trumpa schváliť bezpilotný útok proti najvyššiemu iránskemu teroristovi, generálmajorovi Qasemovi Soleimanimu, však Teherán naznačil, že sa snaží nahradiť Rúháního "tvrdým človekom". Tento mesiac napríklad iránsky parlament schválil zákon, ktorý umožňuje armádnym dôstojníkom uchádzať sa o prezidenta.

Sýria

Rovnako ako Irán, ani Sýria nemá legitímnu konkurenciu na čelo vlády, ale trvá na tom, že jej „voľby“ sú legitímne. Diktátor Bašár Asad „zvíťazil“ v posledných voľbách, ktoré sa konali v roku 2014, s 88,7 percenta hlasov. Tieto voľby sa Asadovi ľahko podarilo zmanipulovať - ​​krajina bola v občianskej vojne. Milióny civilistov, ktorí utiekli alebo uviazli mimo oblastí, nad ktorými mal Asad úplnú kontrolu, jednoducho nesmeli voliť.



Rok po týchto voľbách, ktoré slobodný svet odmietol ako fingované, Assad údajne povedal ruským predstaviteľom, že prezidentské voľby usporiada znova až po „víťazstve nad terorizmom“.

Sýria v roku 2021 sa bude výrazne líšiť od Sýrie v roku 2014. Kalifát Islamského štátu už nie je a väčšina jeho džihádistov je uväznená v kurdských väzeniach. Najvýznamnejšou hrozbou pre Asada je v súčasnosti Turecko, ktoré je už v Sýrii ako doma. Nominálne útočilo na Kurdov, občas však bombardovalo aj Assadove ciele.

Táto voľba nie je zaujímavá svojím výsledkom - Assad ju určite opäť ukradne. No vplyv tureckého prezidenta Erdogana na Assada je určite zaujímavý v kontexte Erdoganových plánov na Veľkotureckú islamistickú ríšu.

Americká vláda už vyhlásila, že neuzná voľby v roku 2021 ako legitímne.

Peru

Peru malo v roku 2020 troch prezidentov vďaka zle napísanému ustanoveniu vo svojej ústave, ktoré umožňuje ktorémukoľvek Kongresu zosadiť z funkcie ktoréhokoľvek prezidenta bez procesu. Je bežné, že v Peru zvyčajne majú dvoch čakajúcich viceprezidentov.

Rozčúlené obyvateľstvo vychádza neustále do ulíc, lebo je pobúrenie z toho, ako často sú ich volebné želania prepísané.

Nie je úplne jasné, koho si Peruánci vyberú. V roku 2021 majú na výber z 23 kandidátov, od náboženských konzervatívcov až po komunistov.



Čile

Rovnako ako Peru, aj Čile zažilo búrlivý rok, ale odlišným spôsobom. Radikálni ľavicoví teroristi obnovili nepokoje, ktoré sa začali koncom roku 2019 a požadujú novú ústavu. Teroristi vypálili v Santiagu niekoľko kostolov, vyplienili supermarkety a ďalšie podniky a poškodili miesta uctievania satanskými grafitmi.

Súčasný prezident Sebastián Piñera sa nemôže uchádzať o funkciu, pretože súčasná ústava zakazuje postupné funkčné obdobia. Súčasný líder v prieskume verejnej mienky je Daniel Jadue, člen komunistickej strany.

Uganda

Uganda čelí situácii podobnej Sýrii, pretože jej „prezident“ Yoweri Museveni je pri moci 34 rokov a násilne potláča akékoľvek pokusy viesť proti nemu kampaň. Na rozdiel od Assada je však hlavným rivalom Museveniho popová hviezda.



Robert Kyagulanyi, ktorý sa ľudovo nazýva „ Bobi Wine “, je ugandský umelec, ktorý sa stal politikom, a ktorý pravidelne spochybňuje Museveniho nedostatočné zlepšovanie krajiny, jeho politiku umlčiavania disidentov a jeho čoraz bližšie vzťahy s komunistickou Čínou.

Bobi Wine je bežne  zatýkaný, naposledy v stredu. Jeho priaznivci pravidelne čelia útokom polície. V novembri polícia zaútočila na dav Bobiho priaznivcov, pričom 37 z nich zabila. O mesiac neskôr zabili 50 ľudí.

Bobi Wine má len malú šancu poraziť Museveniho, pretože voľby určite nebudú spravodlivé.