Digitálni giganti znepokojujú svet (Usam Ozdemirov)
01 | 01 | 2021 I Zuzana Perželová
Zdroj: https://www.pravda.ru/economics/1572286-zifrovye_giganty/
Americkí internetoví giganti so sídlom v Silicon Valley rozšírili svoje chápadlá do celého sveta. Inovatívne spoločnosti, ktoré na úsvite nového tisícročia začínali ako študentské projekty a start-upy rástli nebývalým tempom a dá sa povedať, že sa stali obeťami vlastného úspechu. V súčasnosti je nielen Rusko a Európska únia, ale aj samotné USA znepokojené porušovaním práv používateľov internetu zo strany IT gigantov, ich postupným odklonom od trhových princípov a demokracie.
Európska únia nedávno predložila Všeobecnému súdu návrh zákona, ktorý ustanovuje prísny rámec pre technologických gigantov Google, Amazon, Apple a Facebook. Nové pravidlá by mali vylepšiť bezuzdné správanie hi-tech kovbojov.
Vráťme sa však najskôr k americkým počiatkom.
Najmä šéf Facebooku Mark Zuckerberg často vyvolával hnev volených predstaviteľov amerického ľudu a v Kongrese dostával poriadny výprask. Kvôli škandálu súvisiaceho s únikom osobných údajov miliónov používateľov prostredníctvom Cambridge Analytica sa v roku 2018 musel IT génius dva dni spovedať stovke amerických kongresmanov a senátorov zo všetkých hriechov naraz. Zuckerberg bol pod váhou obvinení vznesených proti nemu nútený priznať, že sociálna sieť, ktorú vedie, nemohla zabrániť jej škodlivému zneužitiu. Reč bola o falošných správach, o zahraničnom zasahovaní do volieb, o nenávistných prejavoch a neuspokojivej ochrane osobných údajov.
Ak demokratickí politici požadovali, aby sa zabránilo ruskému informačnému zasahovaniu do amerických volieb, tak republikáni odsudzovali predsudky voči konzervatívnym organizáciám a blokovanie videí, ktoré zverejňovali politickí aktivisti z tábora amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rovnako musel vysvetľovať slová prevádzkovej riaditeľky spoločnosti Facebook Sheryl Sandbergovej o platenej možnosti pre tých používateľov, ktorí sú proti použitiu svojich údajov na cielenú reklamu. Zuckerberg pritom ani neobjasnil, ako dlho si Facebook a Instagram uchovávajú informácie o používateľoch, keď sa rozhodnú svoje účty vymazať.
O rok neskôr Kongres vážne znepokojil rastúci trhový vplyv popredných technologicky vyspelých spoločností, pričom na koberec boli povolaní nielen šéf Facebooku, ale aj zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, šéf spoločnosti Apple Tim Cook a šéf Alphabetu (materská spoločnosť Google) Sundar Pichai. Hlavnou témou vypočutí bolo zneužitie dominantného postavenia na trhu. Rozsahom pripomínali konania proti spoločnosti Microsoft z roku 1998 za účasti jej zakladateľa Billa Gatesa. Kongresmani prišli k neblahému záveru, že IT giganti zo Silikónového údolia sa stali monopolistami, akí tu od čias „ropných barónov a železničných magnátov“ ešte neboli.
Ako poznamenal David Cicilline, predseda právneho podvýboru pre protimonopolnú politiku Kongresu USA, uvedené spoločnosti sa na konkurenčných trhoch správajú veľmi podobne: sú ako „úzke hrdlo“ v hlavných distribučných kanáloch a od svojich používateľov môžu získavať cenné údaje.
Známi IT giganti na trhu aktívne expandujú a skupujú nádejné spoločnosti, ktoré sú menšie a chudobnejšie, čím eliminujú potenciálnych konkurentov. Spoločnosť Alphabet ovláda okrem vyhľadávača Google aj YouTube, Android a ďalšie služby. Spoločnosť Facebook vlastní WhatsApp, Instagram a Facebook Messenger.
Americkí kongresmani obvinili „mocnú hŕstku“ zo Silicon Valley z monopolizácie trhu s kanálmi na zarábanie peňazí online, z nebezpečnej koncentrácie digitálnej ekonomiky a v neposlednom rade im vytkli, že sú akýmisi „vrátnikmi internetu“. Boli dokonca aj také horúce hlavy, ako senátorka Elizabeth Warrenová, ktorá v minulosti požadovala násilné rozdelenie IT gigantov, podobne ako to bolo s ropným impériom Standard Oil alebo telekomunikačnou spoločnosťou Bell. Je pravda, že podporu u väčšiny svojich kolegov nenašla.
Internet nie je Divoký západ
Podľa slov kongresmana Davida Cicillina kedysi pre rozvoj nových sektorov hospodárstva Kongres a protimonopolné regulátory umožnili vysokotechnologickým spoločnostiam zapojiť sa do samoregulácie s minimálnym dohľadom úradov. Demokratický politik sa však posťažoval, že internet sa vo výsledku stáva čoraz konsolidovanejším trhom, menej otvoreným pre nových hráčov ako aj čerstvým nápadom v oblasti podnikania a inovácií.
Čísla hovoria o pôsobivom potenciáli štyroch najväčších spoločností - Amazon, Alphabet, Apple a Facebook. Ich trhová hodnota sa odhaduje na viac ako 5 biliónov dolárov. Ročný obrat dosahuje 800 miliárd dolárov, čo predstavuje náskok pred HDP takých krajín ako Turecko, Švajčiarsko alebo Poľsko. Akcie týchto spoločností tvoria asi 30% akciového trhu. Štedré sú aj v lobovaní svojich záujmov vo Washingtone, pričom na tento účel vyčleňujú 75 miliónov dolárov ročne.
Kongresmani so znepokojením poznamenávajú, že ešte ďalších desať rokov vývoja takýmto tempom a niekoľko internetových platforiem ovládne takmer tretinu globálnej ekonomiky.
Na európskom kontinente vznikla táto obava oveľa skôr, ale narazila na pozíciu amerických vládnych úradov, ktoré videli v IT gigantoch zo Silikónového údolia symbol svojej technologickej prevahy nad zvyškom sveta, akúsi predĺženú ruku amerického vplyvu a v neposlednom rade zdroj daňových príjmov z príjmov, ktoré získavajú z celého sveta.
Avšak dnes, dokonca aj v USA, získavajú na váhe hlasy tých, ktorí vidia v dominancii internetových gigantov riziko postupného ničenia tradičných pilierov a základov demokracie.
Otvorenie „druhého frontu“ zo strany USA nemohlo neinšpirovať Európu, ktorá sa rozhodla prejsť od slov k činom. Komisárka EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton oznámili, že pripravili návrh ‘’Zákona o digitálnych službách’’ a ‘’Zákona o digitálnych trhoch’’, ktoré majú obmedziť vplyv globálnych internetových spoločností na trhu Európskej únie.
Zavedú sa tieto pravidlá:
Cieľom nových pravidiel je nastoliť poriadok v trhovom chaose, v ktorom dominujú digitálni giganti, uviedla Margrethe Vestagerová. Thierry Breton varoval, že internet nemôže byť Divoký západ, oslovil aj amerických technologických gigantov a zároveň vyjadril svoju pripravenosť na dialóg. "Potrebujeme jasné a transparentné pravidlá, predvídateľné prostredie a vyvážené práva a povinnosti," uviedol.
Informácia je moc
Rusko je dlhodobo vťahované do pojednávaní okolo svetových internetových spoločností kvôli nekonečným obvineniam zo zasahovania do prezidentských volieb v roku 2016. V roku 2020 nám to nebolo vyčítané, ale výhrady k internetovým platformám sa nezmenšili. V Senáte USA sa konali pravidelné vypočutia s účasťou šéfov spoločností Google, Facebook a Twitter, ktorých republikáni usvedčili z cenzúry konzervatívneho obsahu. Pripomenuli im konflikt medzi Donaldom Trumpom a sociánou sieťou Twitter (kvôli značkám vedľa jeho tweetov o pochybnosti faktov) a blokovanie prístupu k tlačovým materiálom kompromitujucich Huntera Bidena.
Senátori sú pripravení zmeniť a doplniť právne predpisy tak, aby zbavili internetové platformy právnej imunity, ak obmedzujú slobodu prejavu používateľov alebo ich diskriminujú. S niečím podobným sme sa stretli aj v Rusku. Od apríla 2020 bol zaznamenaný zvýšený počet sťažností od redaktorov ruských médií, kvôli tomu, že ich účty na Twitteri, Facebooku a YouTube sú cenzurované.
Štátnej dume bol predložený návrh zákona o cenzúre na internete, podľa ktorého bude vlastník informačného zdroja potrestaný za porušenie ľudských práv a slobôd v prípade, že obmedzí prístup „k spoločensky dôležitej informácii na základe národnosti, jazyku alebo z dôvodu sankcií uvalených na Rusko alebo jeho občanov“.
Spomínajú sa slová Marka Zuckerberga o cieľoch, o ktoré sa usiluje: „Ak je vašou úlohou zjednotiť celý svet, potom je miliarda používateľov jednoducho viac ako ktorákoľvek iná služba. To však neznamená, že ste blízko k splneniu svojej úlohy“.
Nie nadarmo sa informácie porovnávajú s mocou. V dobe digitálnych technológií a rastúcej sily IT gigantov je pokušenie zapojiť sa do hier s manipulovaním povedomia verejnosti na pochybné účely veľké, najmä s takou slobodou konania, ktorá nie je obmedzená jasnými pravidlami a kontrolou.
Americkí internetoví giganti so sídlom v Silicon Valley rozšírili svoje chápadlá do celého sveta. Inovatívne spoločnosti, ktoré na úsvite nového tisícročia začínali ako študentské projekty a start-upy rástli nebývalým tempom a dá sa povedať, že sa stali obeťami vlastného úspechu. V súčasnosti je nielen Rusko a Európska únia, ale aj samotné USA znepokojené porušovaním práv používateľov internetu zo strany IT gigantov, ich postupným odklonom od trhových princípov a demokracie.
Európska únia nedávno predložila Všeobecnému súdu návrh zákona, ktorý ustanovuje prísny rámec pre technologických gigantov Google, Amazon, Apple a Facebook. Nové pravidlá by mali vylepšiť bezuzdné správanie hi-tech kovbojov.
Vráťme sa však najskôr k americkým počiatkom.
Najmä šéf Facebooku Mark Zuckerberg často vyvolával hnev volených predstaviteľov amerického ľudu a v Kongrese dostával poriadny výprask. Kvôli škandálu súvisiaceho s únikom osobných údajov miliónov používateľov prostredníctvom Cambridge Analytica sa v roku 2018 musel IT génius dva dni spovedať stovke amerických kongresmanov a senátorov zo všetkých hriechov naraz. Zuckerberg bol pod váhou obvinení vznesených proti nemu nútený priznať, že sociálna sieť, ktorú vedie, nemohla zabrániť jej škodlivému zneužitiu. Reč bola o falošných správach, o zahraničnom zasahovaní do volieb, o nenávistných prejavoch a neuspokojivej ochrane osobných údajov.
Ak demokratickí politici požadovali, aby sa zabránilo ruskému informačnému zasahovaniu do amerických volieb, tak republikáni odsudzovali predsudky voči konzervatívnym organizáciám a blokovanie videí, ktoré zverejňovali politickí aktivisti z tábora amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rovnako musel vysvetľovať slová prevádzkovej riaditeľky spoločnosti Facebook Sheryl Sandbergovej o platenej možnosti pre tých používateľov, ktorí sú proti použitiu svojich údajov na cielenú reklamu. Zuckerberg pritom ani neobjasnil, ako dlho si Facebook a Instagram uchovávajú informácie o používateľoch, keď sa rozhodnú svoje účty vymazať.
O rok neskôr Kongres vážne znepokojil rastúci trhový vplyv popredných technologicky vyspelých spoločností, pričom na koberec boli povolaní nielen šéf Facebooku, ale aj zakladateľ Amazonu Jeff Bezos, šéf spoločnosti Apple Tim Cook a šéf Alphabetu (materská spoločnosť Google) Sundar Pichai. Hlavnou témou vypočutí bolo zneužitie dominantného postavenia na trhu. Rozsahom pripomínali konania proti spoločnosti Microsoft z roku 1998 za účasti jej zakladateľa Billa Gatesa. Kongresmani prišli k neblahému záveru, že IT giganti zo Silikónového údolia sa stali monopolistami, akí tu od čias „ropných barónov a železničných magnátov“ ešte neboli.
Ako poznamenal David Cicilline, predseda právneho podvýboru pre protimonopolnú politiku Kongresu USA, uvedené spoločnosti sa na konkurenčných trhoch správajú veľmi podobne: sú ako „úzke hrdlo“ v hlavných distribučných kanáloch a od svojich používateľov môžu získavať cenné údaje.
Známi IT giganti na trhu aktívne expandujú a skupujú nádejné spoločnosti, ktoré sú menšie a chudobnejšie, čím eliminujú potenciálnych konkurentov. Spoločnosť Alphabet ovláda okrem vyhľadávača Google aj YouTube, Android a ďalšie služby. Spoločnosť Facebook vlastní WhatsApp, Instagram a Facebook Messenger.
Americkí kongresmani obvinili „mocnú hŕstku“ zo Silicon Valley z monopolizácie trhu s kanálmi na zarábanie peňazí online, z nebezpečnej koncentrácie digitálnej ekonomiky a v neposlednom rade im vytkli, že sú akýmisi „vrátnikmi internetu“. Boli dokonca aj také horúce hlavy, ako senátorka Elizabeth Warrenová, ktorá v minulosti požadovala násilné rozdelenie IT gigantov, podobne ako to bolo s ropným impériom Standard Oil alebo telekomunikačnou spoločnosťou Bell. Je pravda, že podporu u väčšiny svojich kolegov nenašla.
Internet nie je Divoký západ
Podľa slov kongresmana Davida Cicillina kedysi pre rozvoj nových sektorov hospodárstva Kongres a protimonopolné regulátory umožnili vysokotechnologickým spoločnostiam zapojiť sa do samoregulácie s minimálnym dohľadom úradov. Demokratický politik sa však posťažoval, že internet sa vo výsledku stáva čoraz konsolidovanejším trhom, menej otvoreným pre nových hráčov ako aj čerstvým nápadom v oblasti podnikania a inovácií.
Čísla hovoria o pôsobivom potenciáli štyroch najväčších spoločností - Amazon, Alphabet, Apple a Facebook. Ich trhová hodnota sa odhaduje na viac ako 5 biliónov dolárov. Ročný obrat dosahuje 800 miliárd dolárov, čo predstavuje náskok pred HDP takých krajín ako Turecko, Švajčiarsko alebo Poľsko. Akcie týchto spoločností tvoria asi 30% akciového trhu. Štedré sú aj v lobovaní svojich záujmov vo Washingtone, pričom na tento účel vyčleňujú 75 miliónov dolárov ročne.
Kongresmani so znepokojením poznamenávajú, že ešte ďalších desať rokov vývoja takýmto tempom a niekoľko internetových platforiem ovládne takmer tretinu globálnej ekonomiky.
Na európskom kontinente vznikla táto obava oveľa skôr, ale narazila na pozíciu amerických vládnych úradov, ktoré videli v IT gigantoch zo Silikónového údolia symbol svojej technologickej prevahy nad zvyškom sveta, akúsi predĺženú ruku amerického vplyvu a v neposlednom rade zdroj daňových príjmov z príjmov, ktoré získavajú z celého sveta.
Avšak dnes, dokonca aj v USA, získavajú na váhe hlasy tých, ktorí vidia v dominancii internetových gigantov riziko postupného ničenia tradičných pilierov a základov demokracie.
Otvorenie „druhého frontu“ zo strany USA nemohlo neinšpirovať Európu, ktorá sa rozhodla prejsť od slov k činom. Komisárka EÚ pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerová a eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton oznámili, že pripravili návrh ‘’Zákona o digitálnych službách’’ a ‘’Zákona o digitálnych trhoch’’, ktoré majú obmedziť vplyv globálnych internetových spoločností na trhu Európskej únie.
Zavedú sa tieto pravidlá:
- spoločnosti s viac ako 45 miliónmi používateľov ako akýsi ’’vrátnici’’ digitálnych služieb budú prísne postihovaní za ovplyvňovanie volieb a ohrozenie verejného zdravia, pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže môžu dosiahnuť až 10% ich ročného obratu,
- povinné informovanie EÚ o plánovaných fúziách a akvizíciách,
- za uprednostňovanie svojich vlastných služieb na úkor konkurencie hrozí spoločnostiam vylúčenie,
- odmietnutie podriadiť sa a ohrozenie života a bezpečnosti ľudí povedie k dočasnému pozastaveniu činnosti atď.
- Autori návrhu zákona sa domnievajú, že bežní používatelia a spoločnosti by mali mať prístup k širokej škále online služieb.
Cieľom nových pravidiel je nastoliť poriadok v trhovom chaose, v ktorom dominujú digitálni giganti, uviedla Margrethe Vestagerová. Thierry Breton varoval, že internet nemôže byť Divoký západ, oslovil aj amerických technologických gigantov a zároveň vyjadril svoju pripravenosť na dialóg. "Potrebujeme jasné a transparentné pravidlá, predvídateľné prostredie a vyvážené práva a povinnosti," uviedol.
Informácia je moc
Rusko je dlhodobo vťahované do pojednávaní okolo svetových internetových spoločností kvôli nekonečným obvineniam zo zasahovania do prezidentských volieb v roku 2016. V roku 2020 nám to nebolo vyčítané, ale výhrady k internetovým platformám sa nezmenšili. V Senáte USA sa konali pravidelné vypočutia s účasťou šéfov spoločností Google, Facebook a Twitter, ktorých republikáni usvedčili z cenzúry konzervatívneho obsahu. Pripomenuli im konflikt medzi Donaldom Trumpom a sociánou sieťou Twitter (kvôli značkám vedľa jeho tweetov o pochybnosti faktov) a blokovanie prístupu k tlačovým materiálom kompromitujucich Huntera Bidena.
Senátori sú pripravení zmeniť a doplniť právne predpisy tak, aby zbavili internetové platformy právnej imunity, ak obmedzujú slobodu prejavu používateľov alebo ich diskriminujú. S niečím podobným sme sa stretli aj v Rusku. Od apríla 2020 bol zaznamenaný zvýšený počet sťažností od redaktorov ruských médií, kvôli tomu, že ich účty na Twitteri, Facebooku a YouTube sú cenzurované.
Štátnej dume bol predložený návrh zákona o cenzúre na internete, podľa ktorého bude vlastník informačného zdroja potrestaný za porušenie ľudských práv a slobôd v prípade, že obmedzí prístup „k spoločensky dôležitej informácii na základe národnosti, jazyku alebo z dôvodu sankcií uvalených na Rusko alebo jeho občanov“.
Spomínajú sa slová Marka Zuckerberga o cieľoch, o ktoré sa usiluje: „Ak je vašou úlohou zjednotiť celý svet, potom je miliarda používateľov jednoducho viac ako ktorákoľvek iná služba. To však neznamená, že ste blízko k splneniu svojej úlohy“.
Nie nadarmo sa informácie porovnávajú s mocou. V dobe digitálnych technológií a rastúcej sily IT gigantov je pokušenie zapojiť sa do hier s manipulovaním povedomia verejnosti na pochybné účely veľké, najmä s takou slobodou konania, ktorá nie je obmedzená jasnými pravidlami a kontrolou.
Autor: Usam Ozdemirov, ekonomický redaktor, absolvent Fakulty žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M.V. Lomonosova. V súčasnosti externý redaktor ruského denníka Pravda
Zdieľať tento článok