Komentár Jonathana Wattsa (The Guardian)

Spomalenie ľudskej činnosti v dôsledku korona krízy bolo príliš krátke na to, aby zvrátilo trend dlhodobého ničenia. Zazreli sme však letmý pohľad na svet po fosílnych palivách, zamýšľa sa pre Guardian redaktor Jonathan Watts.

Keď sa začal lockdown, aj klimatológovia boli určite zhrození. Zároveň ich však zaujalo to, čo v globálnom meradle nazvali „neúmyselný experiment“ - do akej miery bude ekosystém planéty reagovať na najprudšie spomalenie ľudskej činnosti od druhej svetovej vojny?

Environmentálni aktivisti kladú otázku stručnejšie: Koľko lockdownu by  pomohlo zachrániť planétu?

Odpoveď je jednoduchá: rok od prvého nahláseného prípadu Covid nestačí. Odborníci tvrdia, že pandémia mohla niektoré problémy v oblasti životného prostredia ešte zhoršiť, hoci stále existuje možnosť,. že vlády použijú svoje balíčky ekonomických stimulov na podporu ekologického oživenia.

Počas jari sa na severnej pologuli, keď boli obmedzenia najprísnejšie,  ľudská stopa zmenšila na úroveň, aká sa neukázala za posledné desaťročia. Lettecká doprava klesla opolovicu, cestná doprava vo Veľkej Británii poklesla o viac ako 70%. Priemyselné emisie v Číne, ktorá je najväčším zdrojom kysličníka uhoľnatého na svete, poklesli medzi začiatkom februára a polovicou marca asi o 18% - o 250 miliónov ton.

Používanie automobilov v USA kleslo o 40 percent.  Seizmológovia dokázali detekovať oveľa jemnejšie vibrácie z „kultúrneho hluku“ ako pred pandémiou. Oddych bol však príliš krátky na to, aby zvrátil desaťročia ničenia. Poskytol však pohľad na to, ako by sa mohol svet cítiť bez fosílnych palív, s väčším priestorom pre prírodu.

Európa sa vyhla najmenej 11 tisícom úmrtí v dôsledku znečistenia ovzdušia. Čistejšie ovzdušie tiež znamenalo, že u 6 000 detí sa nevyvinula astma a o 600 menej sa narodilo predčasne. Zmena bola viditeľná aj z vesmír. Satelity zachytili zreteľné zníženie výskytu smogových pásov nad čínskym Wu-chanom a talianskym Turínom.