Moslimské skupiny dostali dva týždne na to, aby po sérii teroristických útokov podpísali „Chartu republikánskych hodnôt“ francúzskeho prezidenta Macrona, informuje portál Breitbart.

Charta vyzýva moslimské skupiny, aby odmietli politický islam, antisemitizmus, homofóbiu a ďalšie problémy, ktoré sa často vyskytujú u tých, ktorí sa hlásia k ultrakonzervatívnym a radikálnym ideológiám islamu.

Charta označuje politický islam ako „politické a/alebo ideologické prúdy, ktoré sa bežne označujú ako Wahhábizmus, Salafizmus, doktrína Moslimského bratstva; a všeobecnejšie akékoľvek miestne hnutie, nadnárodné alebo medzinárodné, ktorého cieľom je použitie islamu na nastolenie politickej doktríny.“ 

Tri moslimské skupiny však túto definíciu politického islamu odmietli. Jedna z nich, Musulmans de France, má údajne úzke väzby na radikálne Moslimské bratstvo. Ďalšou je turecká spoločnosť Millî Görüş, jedna z najväčších islamských skupín v Európe, ktorá pôsobí vo viacerých krajinách Európskej únie.



Prvý návrh prenikol aj do francúzskych médií a viedol francúzsko-egyptského moslimského aktivistu Marwana Muhammada k vyzvaniu moslimských skupín, aby chartu odmietnutli charty.

Muhammad sa stal v roku 2016 výkonným riaditeľom Skupiny proti islamofóbii vo Francúzsku (CCIF). Po tom, čo v októbri popravil radikálny islamský čečenský utečenec učiteľa Samuela Patyho, prezident Macron nariadil rozpustenie CCIF spolu s niekoľkými ďalšími islamistickými skupinami.



Výkonný riaditeľ CCIF bol tiež obvinený z väzieb na samotných islamistov vrátane Moslimského bratstva.

Konflikty so skupinami spôsobili aj ďalšie problémy, napríklad debatu o odpadlíctve alebo o odchodoch jednotlivcov z islamu, čo je podľa náboženstva trestný čin. Niektoré štáty s moslimskou väčšinou, napríklad Irán, trestajú odchod z islamu smrťou.