Eduard Chmelár sa dnes ostro ohradil voči tvrdeniu ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý sa pochválil tým, že Slovensko konečne splní svoj medzinárodný záväzok a na obranu minie 2% HDP. Analytik hovorí, že obrana je jediný rezort, ktorého výdavky určujeme podľa záujmov zbrojárskych koncernov a čísel nadiktovaných z Washingtonu. A do ostrého protikladu postavil fakt, že v minulom roku išlo na vedu len 0.83% HDP. 

Pritom vraj vôbec nie je pravda, že máme záväzok minúť na obranu práve 2% HDP. Je to vraj lož. "Dlhodobo kritizujem, že ministerstvo obrany je jediným rezortom, ktorý svoje výdavky neurčuje podľa reálnych potrieb obrany štátu a už vôbec nie podľa kritérií Hodnota za peniaze, ale podľa záujmov zbrojárskych koncernov a čísel nadiktovaných z Washingtonu. Kým všetky rezorty obracajú každé euro a musia zdôvodniť každý výdavok, ministerstvu obrany stačí povedať, že musíme minúť 2 percentá HDP, lebo je to náš „záväzok“. Je to opäť demagógia. Nijaký takýto právny záväzok neexistuje, existuje len politická dohoda, ktorú však môže každá vláda, ktorá vzišla z volieb, legitímne odmietnuť (inak by demokracia bola zbytočná)," píše Chmelár.

Za zamyslenie podľa analytika stojí, prečo si vláda nestanoví záväzok prispievať napríklad na vedu a výskum aspoň dvoma percentami HDP, no namiesto toho dávame dlhodobo pod jedno percento, v minulom roku len 0,83%, čo je len tretina priemeru Európskej únie? "Veď aj Česi dávajú viac než dvojnásobok toho, čo my (1,94%) a nijako sa nehrnú so splnením „záväzku“ zvyšovať zbrojenie."

 



Len na porovnanie, píše Chmelár: "Ešte za socializmu v roku 1989 šlo u nás na vedu a výskum až 3,88 percenta HDP! Ale Matovičova vláda stanovila počas koronakrízy iné priority. Musíme predsa nakúpiť bojové vrtuľníky a ďalšie zbraňové systémy. To je dnes najdôležitejšie! Alebo žeby nie?"

Podľa jeho slov sa nemáme dať zmiasť propagandistickou rétorikou Jaroslava Naďa, ktorý zdôvodňoval dosiahnutie 2 % HDP slovami, že „tohtoročná situácia ukázala, aké mimoriadne dôležité sú ozbrojené sily pre bezpečnosť štátu“.

"Tie výdavky sa nezvyšujú na ich výstroj, platy alebo základné vybavenie, ale na kupovanie zbraní. A nejde ani o krátkodobé účelové výdavky na „prezbrojenie a modernizáciu“, ako znie militaristická propaganda, ale sústavné zvyšovanie zbrojenia – čím minister Naď naznačuje, že na dvoch percentách sa to nezastaví. Ešte raz: toto nie je nijaký odborný výpočet. Téza, že štát potrebuje na udržanie stavu svojej obrany minimálne dve percentá, je lož pri porovnaní s neutrálnymi krajinami, z ktorých väčšina má oveľa nižšie výdavky. Je to obludné propagandistické klamstvo zbrojárskej lobby a militaristických politikov a je strašné, že nikto nenamieta, že v čase krízy je ohavné za každú cenu zvyšovať zbrojenie."