K vládnutiu patria konflikty a krízy, súčasný stav v koalícii preto nevníma politológ Erik Láštic ako výnimočnú situáciu. Pre TASR tiež uviedol, že tri koaličné strany sú viazané na lídrov, preto by prípadné zmeny na týchto postoch nemuseli strany prežiť.

Sľub OĽANO z volieb "vyčistiť chliev" sa podľa Láštica darí plniť. Priestor na zlepšovanie pre vládu vidí v manažovaní koronakrízy a spôsobe, ako o nej komunikovať.

"V konečnom dôsledku koalícia vládne, prijíma zákony, poslanecké kluby sú stabilné. Prípadné zmeny na úrovni lídrov sú komplikované tým, ako sú politické strany na Slovensku previazané s osobami svojich zakladateľov. Tri koaličné strany - OĽANO, Sme rodina a SaS - sú stranami lídrov a nedá sa vylúčiť, že bez týchto lídrov by jednoducho neprežili," skonštatoval pre TASR Láštic, ktorý je vedúcim Katedry politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Parlamentné voľby v marci 2020 hodnotí Láštic ako referendum o vládnutí strany Smer-SD a stave, v ktorom sa Slovensko ocitlo po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. "Víťazom volieb sa stalo OĽANO a jeho ponuka 'vyčistiť chliev'. Z tohto pohľadu sa zdá, že sa tento sľub zatiaľ darí plniť, či už na úrovni zmeny pravidiel (novela ústavy), personálnych nominácií, či na úrovni toho, ako sa rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní," priblížil.



Úloha vlády a koalície je pri zvládaní pandémie podľa neho komplikovanejšia. "S niektorými vecami sa v krátkom čase vyrovnať nedá, keďže sú výsledkom dlhodobého neriešenia," uviedol na margo zdravotníckej infraštruktúry či nedostatku zdravotníkov. Upozorňuje, že koalícia vládne v demokratickom systéme zriadenia. "Môžeme volať po silnejšom štáte, napríklad pri potláčaní politických protestov, ale Slovensko jednoducho nie je autokratický štát a treba vnímať, že aj pri pandémii treba zachovať slobodu prejavu, možnosť nesúhlasiť a podobne," poznamenal.



Vláda má podľa Láštica situáciu priamo v rukách pri manažovaní krízy a komunikácii o nej. "Tu je rozhodne priestor na zlepšovanie. Od toho, aby bolo rozhodovanie predvídateľnejšie, až po jasné nastavenie toho, na základe čoho sa rozhoduje (expertný rozmer) a kto napokon rozhodne (politický rozmer). A do toho celého jasne vysvetľovať, čo sa deje a prečo," skonštatoval politológ.

Krajiny majú s pandémiou podobné skúsenosti z hľadiska jej závažnosti a dosahu, myslí si Láštic. "Rozdielne je, do akej miery svojím konaním lídri dokážu o tejto kríze komunikovať a do akej miery im pri tom dôveruje verejnosť," uzavrel.