Publicista a politický analytik Eduard Chmelár zhodnotil divoké udalosti uplynulého dňa. V nezvykle dlhom statuse podrobne opísal správanie opozície, aj vládnej koalície tak, že na nich nezostala jediná nitka suchá. A na záver skonštatoval, že Štúr, Štefánik a Dubček nech sú nám nádejou, že "v tomto bahne náš verejný život nemôže uviaznuť naveky".
"Udalosti dnešného dňa dokazujú, že tento štát je v najvyššom štádiu morálneho rozkladu, v ktorom neexistuje spoločné dobro, spoločná pravda, ani spoločný záväzok, ale iba klanová lojalita. Inak si neviem vysvetliť správanie aktérov, ktorému chýba nielen morálka, ale aj logika," napísal na úvod.
Podpredseda parlamentu Šeliga, podľa Chmelára, obviňuje opozíciu, že je zbabelá a vytĺka politický kapitál z celonárodnej tragédie, ale na novinársku otázku, prečo nerokovali s opozíciou, začne ziapať, že o čom sa s ňou majú baviť. Podpredseda Smeru-SD Blaha zasa nazve predĺženie núdzového stavu fašistickým a prirovná ho k Pinochetovi, ale hneď sa zasa pýta, že prečo s nimi koalícia nerokovala, že mali len jedinú podmienku, aby to bolo prijaté trojpätinovou väčšinou. Potom by už núdzový stav nebol fašistický?
"Koalícia vykáže z parlamentu kotlebovcov za nenosenie rúšok a bývalá zastupujúca generálna prokurátorka Kováčiková je trestne stíhaná za to, že šla do práce pozitívna na COVID-19... ale hlavný hygienik Mikas presadí obyčajnou vyhláškou, že nakazení papaláši môžu vykonávať činnosť aj naďalej... Existuje vôbec lepšia definícia zneužívania právomocí verejného činiteľa? Čo všetko dokáže Mikas vybaviť vyhláškou? Zatknutie nakazeného opozičného poslanca? Odloženie volieb? Eskort prostitútok pre členov vlády?" pýta sa rozhorčený analytik.
A čo opozícia? Tá vraj hysterčí pre päť poslancov pozitívnych na COVID-19 zabalených do fólie, ktorú rozbesnení kotlebovci aj tak nepochopiteľne roztrhajú a obviňuje ich z trestného činu šírenia nákazlivej choroby. Tej choroby, ktorá podľa poslancov ĽSNS neexistuje a podľa poslancov Smeru sú to vlastne kriminálnici, ktorí sú oveľa nebezpečnejší ako tie desaťtisíce ľudí bez rúšok na námestiach Bratislavy 17. novembra, lebo oni ako sväto-sväte odprisahali opoziční politici určite nemohli nikoho nakaziť.
"Pandémia sama nezmizne. Tie rekordné čísla mŕtvych a nakazených nie sú baranidlom na opozíciu, ale účtom za zodpovednosť vlády, ktorá nezvládla manažment krízy. Už som povedal, že sa mi nechce podrobne rozoberať stanoviská premiéra Matoviča, lebo chorobne klame. Klame, že sa chcel dať zaočkovať ako prvý, ale prekazila mu to choroba. Nechcel – ešte pred ňou povedal, že sa zaočkuje ako posledný. A teraz ukazuje taký „štátnický“ príklad, že predhodil svoju mamu a ženu davu, že ich dá zaočkovať, keď dostane aspoň 10 000 lajkov a srdiečok... Nemám slov. Takto sa u nás riadi štát."
Dajme teraz bokom, že si takto Igor Matovič testuje lojalitu, ale ak stále tvrdí, že všetci sme na jednej lodi, tak tá loď sa, podľa Chmelára, volá Loď bláznov. "Narážam na slávny obraz Hieronyma Boscha, ktorý okolo roku 1500 namaľoval výjav, ako sa ľudstvo odvracia od osvedčených hodnôt. Skupina ľudí na tejto lodi sedela pod sťažňom, ktorý predstavoval strom múdrosti. Na ňom bola zavesená veľká pšeničná placka a na samom vrchole sťažňa visela pečená hus. Každý sa snažil odtrhnúť si z tej husi a placky čo najväčší kus, no nikoho nezajímalo, kam tá loď s nimi pláva. Nikto nebol pri kormidle, nikto neobsluhoval veľkú varechu, ktorá bola na lodi jediným veslom. Táto päťstoročná maľba je obrazom súčasného stavu Slovenskej republiky."
Na druhej strane ak si opozícia myslí, že na predĺženie núdzového stavu nie sú dôvody, nech navrhne, ako inak chce zastaviť túto skazu, lebo tento nástroj sme si nevymysleli my, ale v oveľa tvrdšej podobe ho dnes uplatňujú v celej Európe, pripomína publicista. "Zvlášť Robert Fico, ktorý odmietal celoplošné testovanie, odmieta núdzový stav, odmieta očkovanie a teraz žiada testovanie (proti ktorému vystupoval), by mal zrozumiteľne vysvetliť, čo vlastne chce – okrem zlomyseľného a škodoradostne deštruktívneho postoja, aby tu nezostal kameň na kameni."
Prosím vás pekne, vyzýva politický analytik, zostal tu ešte niekto s triezvym uvažovaním? Pretože veľmi preveľmi ho budeme vraj potrebovať, lebo tá demoralizujúca skaza, ktorá sa na nás valí, nás civilizačne zničí.
To vraj platí aj pre všetky skryté či otvorené formy papalášizmu. Iste. Prezidentka, ministri a poslanci sa museli v očkovaní predbehnúť, aby nám boli vzorom. Naozaj veria, že tí, ktorí zapríčinili krízu dôvery v elity, to teraz napravia? Práve tí, ktorí klamali, podvádzali a podliezali latku? My máme ten papalášizmus jednoducho v krvi, konštatuje Eduard Chmelár.
"Nielen za minulého režimu, už za prvej republiky sa odkladalo papalášom to najlepšie mäso, ovocie, tovar. My nemáme v sebe tú kultúru noblesy, ktorá nielen britskej kráľovnej, ale aj rakúskemu prezidentovi či kancelárovi velí, že nie je ani slušné, ani dôstojné sa predbiehať. Táto krajina, tento štát nevyhnutne potrebuje zásadnú zmenu. Ale tá zmena sa nemôže udiať cez politiku. Potrebujeme čosi viac. Potrebujeme zmenu spoločenských a kultúrnych vzťahov. Niečoho, čo nás po stáročia formovalo. A čo nám dnes chýba ako kompas blúdiacemu a biblia veriacemu."
Chmelár pripomína, že dnes je to 31 rokov, čo Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo Alexandra Dubčeka za svojho predsedu. Áno, mali sme politikov, ktorí nám svojou mravnosťou, vizionárstvom a veľkosťou ducha ukázali, že politika môže byť vznešená, idealistická a zmysluplná pre všetkých.
Štúr, podľa neho, sformoval národ, Štefánik ho uviedol na svetovú scénu a Dubček stelesňoval jeho najoriginálnejšiu koncepciu, socializmus s ľudskou tvárou. Každý jeden z nich miloval svoj ľud, ale nepodkladal sa mu, neprispôsoboval sa jeho najnižším pudom, ale oslovoval v ňom tie najlepšie stránky.
"Prísni na seba i na iných pozdvihovali títo velikáni celkovú politickú i kultúrnu úroveň tohto národa. Nech sú nám títo giganti slovenských dejín oporou i povzbudením, že Slovensko má na viac, že plytká nekultúrnosť dneška nie je našou normou, že v tomto bahne náš verejný život nemôže uviaznuť naveky, že máme na koho nadväzovať, že máme čo rozvíjať, že máme kde hľadať svoju cestu k lepšiemu Slovensku pre všetkých, nie pre vyvolených," uzavrel.