Karel Gott bol bezpochyby miláčikom Československa. Začiatky jeho kariéry však neboli zďaleka tak idylické, ako by sa mohlo zdať. Gottovi chodilo nespočet výhražných listov, ktoré pred ním jeho spolupracovníci radšej tajili. Nepísalo sa v nich totiž nič pekného, informuje portál Šíp.

Už v skoršom rozhovore s hudobným publicistom Milošom Skalkom Gott priznal, že boli veci, na ktoré spomínal vyložene nerád.

"Bolo by toho viac, ale je aj jedna vec, aj keď som jej bol spočiatku vlastne ušetrený. Šéfredaktor televíznej hudobnej redakcie, skladateľ, pianista a dramaturg Jiří Malásek mi až o mnoho rokov neskôr povedal, že vedľa kladných listov chodilo aj veľa výhražných listov, ktoré negatívne reagovali na moje prvé televízne vystúpenie," zveril sa Karel Gott.

https://www.hlavnydennik.sk/2020/12/20/lutoval-karel-gott-%e2%80%a080-svojej-minulosti/

"Dnes už to beriem s humorom a nadhľadom, ale kto vie, čo by sa stalo, keby som vtedy všetky tie listy čítal. Ale súčasne si hovorím, že to vlastne bolo dobre," myslel si spevák ešte za svojho života. Peklo by pre neho nastalo, keby si ho nikto nevšímal.

"Najhoršie totiž je, keď človek nezobudí vôbec žiadny dojem, či už kladný, alebo záporný - a nikomu nevadí. Čo súčasne znamená, že je pre všetkých úplne nezaujímavý," razil teóriu Gott. Ten však postupom času začal zaujímať všetkých naprieč generáciami.

Hoci bol miláčikom národa, istý si so sebou nebol. Chcel, aby všetko bolo perfektné. Jeho obavy dokladá sen, ktorý sa mu stále dookola zdal.



"Stojím v portále, čakám na vystúpenie a hovorím si: Ako je možné, že som vôbec nemal čas sa pripraviť? Orchester hrá predohru, ja vchádzam na javisko, postavím sa k mikrofónu, ale stále nemôžem spoznať pieseň, ktorú orchester hrá. Otáčam sa na hudobníkov, tí krčia ramenami, pozerám sa do publika, niekto mi drží palce, iný neveriacky krúti hlavou," popisoval, čo sa mu zdalo.

"Ľudia sa začínajú zvoľna zdvíhať zo sedadiel, odchádzajú a ja si za živého boha nemôžem spomenúť, čo mám spievať. Všetci diváci nakoniec odídu, opustí ma aj kapela, príde správca haly a poprosí ma, aby som nezabudol zamknúť, až budem odchádzať," končil hrozný sen.



To sa ale nešťastie nikdy nestalo. Okrem hudby si Gott cenil najviac svojej rodiny, ktorá pre neho bola všetkým. "Moje dve najmladšie dcéry, Charlotte Ella a Nelly Sofia - a manželka Ivanka," menuje ženy svojho života.

"To sú pre mňa, vedľa mojej profesie speváka, neskutočné, ozajstné radosti a súčasne konštanty, ktoré neodmysliteľne patria do galaxie môjho súkromného života. To ostatné, čo sa v mojom živote v posledných rokoch odohralo a odohráva, je už spojené s mojou speváckou kariérou a bohužiaľ aj s chorobou," dodal Gott v posledných chvíľach.