Slovensko na sklonku jesene absolvovalo jedno celoplošné s tri plošné testovania. U mnohých sa síce stretli s odporom, ale pod tlakom sankcií na ne išli. Teraz už vieme, koľko to celé asi stálo.

Plošné testovanie na COVID-19 mala pod palcom najmä naša armáda, pre ktorú to bolo dobrou prípravou na ďalšie krízové situácie. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa vyšli testovania rezort obrany viac ako 30 miliónov eur, pričom celkové náklady odhadol na zhruba 100 až 105 miliónov eur, informuje portál dnes24.sk.

Armáda mala najväčšie náklady za platy zdravotníkov

Jaroslav Naď je presvedčený, že príslušníci ozbrojených síl zvládli testovanie excelentne a poukázal na to, že o operácii sa dozvedeli iba desať dní pred pilotným kolom. „Trávili sme tu noci,“ skonštatoval šéf rezortu obrany na margo toho, že niektorí vojaci spávali v stanoch v areáli ministerstva a neustále boli k dispozícii na veliteľstve. „Ozbrojené sily ukázali ľuďom, čo dokážu, na čo sú potrebné,“ dodal minister, podľa ktorého im to zároveň pomohlo aj pri budovaní tímu, lebo celú operáciu pripravovali spolu s ďalšími rezortmi.

Najväčšie náklady za testovanie tvorili v rezorte obrany odmeny pre zdravotnícky personál. Pre asi 20-tisíc zdravotníkov, ktorí uzavreli dohodu s Ústrednou vojenskou nemocnicou v Ružomberku, vyplatia v priebehu decembra spolu okolo 30 miliónov eur. Časť z týchto financií sa podľa Baďa štátu vráti v podobe daní a odvodov. Ďalšie náklady tvorili napríklad palivo či materiál, takže súhrnne stálo testovanie rezort obrany asi 35 miliónov eur.

Pod vplyvom dobrých čísel prišlo ťažké sebaklamstvo

Do celkových nákladov treba zarátať aj antigénové testy, ktoré nakupovala Správa štátnych hmotných rezerv, a výdavky ministerstiev vnútra a zdravotníctva. „Myslím si, že za tie štyri kolá, čo sme robili, budú niekde okolo 100 až 105 miliónov eur, to je taký hrubý odhad,“ poznamenal minister Naď, ktorý háji aj význam plošného testovania pri spomalení šírenia vírusu. Všetky empirické dáta podľa neho potvrdzujú, že hlavne na Orave, kde boli tri kolá testovania po sebe, spravili z najhorších okresov najlepšie. „Problémom je, že sme potom ako krajina rezignovali na opatrenia,“ zhodnotil s tým, že sa prestalo testovať, no nepristúpilo sa ani k lockdownu.

Aj niektorí členovia vlády podľa Naďa po testovaní vplyvom dobrých čísel uverili, že situácia je dobrá. „Bolo to ťažké sebaklamstvo,“ priznal s odstupom času s tým, že sa nám to potom vrátilo v podobe výrazného nárastu pozitívne testovaných a rekordných počtov ľudí v nemocniciach, uvádza v závere portál dnes24.sk.