Turecko už nie je partnerom. Erdogan sníva o novej Osmanskej ríši (Stephan-Andreas Cashdorff)
26 | 12 | 2020 I Ingrid Vrabcová

Komentár Stephan-Andreas Cashdorff (tagesspiegel.de)


Zahraničná politika Ankary je provokáciou pre EÚ. NATO a únia musia reagovať. Na ťahu je Nemecko.


Čo sa ešte musí stať, aby sa Európska únia,  najmä však Nemecko, vzdali svojho zdržanlivého postoja voči Recepovi Tayyipovi Erdoganovi? Nazývať ho „tureckým prezidentom“ je mimochodom totiž čoraz ťažšie, pretože to vyvoláva dojem, že Ankaru riadi demokraticky zmýšľajúci politik.  Ale nie je to tak. Európania, ale aj NATO musia na to urýchlene reagovať.


Erdogan sníva o novej Osmanskej ríši, a tak sa aj správa – ako sultán. Vojenské intervencie, porušovanie ľudských práv, konflikt s Gréckom a Cyprom – stále partnerskými krajinami v Európskej únii, v prípade Grécka aj partnerom Turecka v NATO, to všetko je stále pokračujúcou provokáciou, píše v komentári Stephan-Andreas Cashdorff.


Provokáciou, ktorú si EÚ a NATO nechajú voči sebe dovoliť. A Erdogan zachádza ešte ďalej. Prečo? Pretože sa chce dostať k zásobám zemného plynu vo východnom Stredomorí. Turecké hospodárstvo je totiž na kolenách, turecká líra sa prepadáva.


Erdoganovi treba stanoviť hranice


Dodávky zbraní by napriek tomu mali pokračovať. Turecko je už roky ich hlavným odberateľom, vlani to bolo v hodnote 345 miliónov eur. Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas o ich zastavení nehovorí. Ankara je totiž stále partnerom NATO. Inak by ich nakúpila z Ruska, ako sa to už stalo v prípade rakiet.


Skutočnosť, že po útoku na Kurdov v Sýrii v roku 2019 malo ísť o zbrane „výlučne pre námorný sektor“, situáciu nijako nezlepšuje, pretože Erdogan mobilizuje práve na mori. Je tak koniec v nedohľadne? 


Európska únia by mala konať – okamžite zastaviť všetky dodávky zbraní, zmraziť hospodársku a finančnú pomoc, zmraziť colnú úniu. Erdoganovi treba stanoviť hranice. Aj keď je predstaviteľom partnerskej krajiny NATO, Turecko sa pod jeho vedením vôbec tak nespráva.


Nemecko musí zakročiť


Potrebná je reakcia zo strany Nemecka, a to nielen preto, že Erdogan je v spore s partnerskými krajinami. Jeho politika voči Izraelu je mimoriadne nebezpečná. Mimo NATO inštaloval ruské protivzdušné batérie S-400, ktoré sú podľa odborníkov namierené na Izrael a Európu. Erdogan navyše zvýšil podporu teroristickým skupinám Hamas a Hizballáh, ktorých cieľom je vymazať Izrael z mapy sveta.


Mimoriadna zodpovednosť je teraz na pleciach Nemecka. Svedčí o tom aj skutočnosť, že nemecká kancelárka Angela Merkelová podčiarkla úlohu bezpečnosti Izraela a nemecký minister zahraničných vecí povedal, že do politiky išiel kvôli hrôzam Osvienčimu. Také sú kritériá ich politiky, a podľa toho by mali aj konať. A to aj v prípade Erdogana, uzatvára svoj komentár Stephan-Andreas Cashdorff na nemeckom portáli tagesspiegel.de.