Abaj Ibrahim Kunanbajuly (1845 – 1904) bol kazašským básnikom, mysliteľom, verejným intelektuálnom, zakladateľ kazašskej písomnosti a prvý klasik kazašskej literatúry.

V tom roku si Kazachstan pripomína 175. výročie jeho narodenia. Tohto roku vyšlo jedno z jeho základných diel "Slová ponaučení" aj v slovenskom jazyku. Vydal ho Svaz spisovatelů OK. Preložila ich Katarína Strelková.

Kto bol Abaj?

Mysliteľ sa narodil v rode Tobykty kazažsského rodu Argyn. Narodil sa v súčasnom Abajskom okrese Východokazašskej oblasti.  Bol reformátorom kultúry v duchu zblíženia s ruskou a európskou kultúrou na základe osvieteného liberálneho islamu.

Jeho skutočné meno je Ibrahim. To je arabská analógia mena proroka Abraháma. Mal prezývku Abaj, čo v kazašskom jazyku znamená “pozorný”, “opatrný”. Prezývku mu dala babka Zere.

Formovanie jeho svetonázoru ovplyvnili básnici a vedci z Východu, ktorí sa držali humanistických myšlienok (Firdaus, Ali-Shir Nava’i, Nizami Ganjavi, Muhammad Füzuli, Avicenna a iní), a tiež diela ruských klasikov. Ich prostredníctvom teda aj celá európska literatúra. Venoval sa aj prekladateľstvu, predovšetkým Krylova, Lermontova, Puškina, Goetheho a Byrona.



Napísal asi 170 básní a 56 prekladov a tiež známe dielo Štyridsať rozjímaní o živote a ľuďoch (Қара сөздер). Bol tiež talentovaný a originálny skladateľ. Vytvoril okolo 20 skladieb, ktoré sú populárne dodnes. Niektoré svoje básne tiež zhudobnil. Štyridsať rozjímaní o živote a ľuďoch preložil do češtiny Luděk Klinček. Synovec Abaja, Šakarim Kudajberdiuly, bol tiež známym kazašským básnikom.

Diela Abaja Kunanbajulyho sa stali klasikou kazašskej a svetovej literatúry. Jedným z najžiarivejších diel veľkej kazašskej klasiky je dielo Abaja Kunanbayulyho “Slová ponaučení”, ktoré sa stalo klasikou kazašskej a svetovej literatúry. Dielo pozostáva zo 45 krátkych podobenstiev alebo filozofických rozjímaní. „Slová ponaučení“ sú výzvou pre čitateľa, dialógom, svojráznym výplodom ducha, „mysle chladných pozorovaní a srdcom smutných poznámok“, aj filozofiou života jednotlivca na pozadí osudu ľudí. Bolo preložené do mnohých svetových jazykov.

Z diela Abaja vidieť to, že sa snažil posúvať obyvateľov Kazachstanu v ich pokroku. Často bol sám voči svojmu národu sebakritický a vysmieval sa mu z jeho zlých vlastností. Kniha je oknom do poznania stredoázijskej kultúry a literatúry. Dnes si ju môže nájsť už aj slovenský čitateľ.