Každý zrejme vie, že výdatné jedlo dokáže znížiť výkon človeka. Vedci sa snažili zistiť, čo túto skutočnosť spôsobuje, a prišli na zaujímavé veci.

Po dobrom jedle u človeka neklesá len výkon, ale rozplýva sa aj pozornosť, prichádza únava a stav, ktorý niektorí s úsmevom označujú za „postgastrálnu vygumovanosť“. Ako a prečo po hodovaní upadáme do letargie? Na to sa podľa portálu sme.sk snažili dať odpoveď aj viacerí vedci.

Odkrvenie mozgu nemá s únavou po jedle nič spoločné

Veľa ľudí žije v presvedčení, že za útlm môže krv, ktorá sa stiahne z mozgu do tráviaceho traktu, lenže táto teória je nesprávna, pretože s odkrveným mozgom nemajú naše pocity únavy po jedle nič spoločné. Prekrvenie mozgu po jedle skúmali nemeckí vedci v roku 2003, keď sledovali prúdenie krvi dvadsiatich mužov po tom, čo zjedli ťažké jedlo. Zistili, že objem krvi, ktorá prúdila do ich mozgu sa pri trávení nezmenil.

V nasledujúcej dekáde, keď sa vedci začali čoraz viac zaujímať o chemické procesy v mozgu, ovládli túto tému americkí výskumníci. No a keďže tí únavu po spánku stiahli na prejedanie počas ich Vďakyvzdania či Vianoc, rozšírila sa preto téza, že za únavu môže americké sviatočné jedlo - moriak. Konkrétne aminokyselina triptofán, ktorú obsahuje jeho mäso. Triptofán sa v tele premieňa na serotonín - hormón, ktorý okrem iného pomáha upravovať spánok.

Podobne ako človek sa správajú aj mušky octomilky

Obviňovanie moriakov sa časom ukázalo byť z časti nesprávne, lebo ďalšie bádanie ukázalo, že moriak neobsahuje o nič viac triptofánu, ako akékoľvek iné mäso. Počas sviatkov totiž ľudia zvyknú jesť jedlá, ktoré rýchlo zvyšujú hladinu cukru v krvi. Telo sa potom snaží nápor cukru vyrovnať vylučovaním inzulínu, ktorý pomáha organizmu ukladať energiu z cukru na neskôr. Inzulín pritom spúšťa uvoľňovanie serotonínu a melatonínu, ktoré spôsobujú ospalosť. Vzťah týchto troch hormónov potvrdila aj štúdia uverejnená v časopise American Journal of Clinical Nutrition. Dobrovoľníci po zjedení jedla s vysokým glykemickým indexom zaspali rýchlejšie, než tí, ktorí jedli diétnejšiu stravu.

A ako presne sa po zjedení ťažkého jedla mení mozog? Výskumníci hľadali mechanizmus, alebo látku, ktorá utlmuje aktivitu mozgu a spúšťa ospalosť. Odpoveď hľadali u octomiliek, pretože ovocné mušky sú prekvapivo dobrým modelovým živočíchom, ktoré majú s človekom spoločných cez 60 % DNA a až 75 % génov ovplyvňujúcich chorobnosť. Vedcom sa podarilo vďaka nim zdokumentovať základný vzťah medzi spánkom a metabolizmom. Podobne ako u človeka, hlad zvyšoval aktivitu octomiliek a potláčal spánok. Po výdatnej strave zas mušky na 20 až 40 minút zaspali. Dĺžka spánku s objemom jedla narastala.

Po uspokojení apetítu mozog vypína a hovorí, že ste sýty

Ukázalo sa tiež, že cukor vplýval na ospalosť len vtedy, keď sa dostal do tela osamotený. „Jeho vplyv na ospalosť možno pozorovať iba mimo okna takzvanej potravinovej kómy,“ vysvetlil pre Medical News Today vedúci štúdie, neurológ William Ja. Únavu po výdatnom jedle v skutočnosti podľa vedcov spúšťajú dve iné látky, ktorých vplyv cukor úplne prehlušil, a to soľ a bielkoviny. Ospalosť po jedle regulujú konkrétne nervové dráhy v mozgu, pričom významnú úlohu pri ich fungovaní zohráva látka leukokinín, ktorej výskyt v mozgu pomáha strážiť, aké množstvo jedla má človek ambíciu zjesť.

Prečo je pre mozog výhodné po dobrom jedle telo uspať? Kórejskí vedci Sang Woo Kim a Bryung In Lee predpokladajú, že po uspokojení apetítu mozog „vypína“ laterálny hypotalamus, ktorý koordinuje vzrušenie. Zjednodušene nám hovorí, že ste sýty, teraz oddychujte a odložte si energiu na neskôr. Až sa po sviatočnej hostine zvalíte na gauč, konečne poznáte pravého vinníka vašej únavy. Neobviňujte odkrvený mozog, radšej si spomeňte na hromadu bielkovín a soli, ktorú ste do tela dostali vďaka vyprážanej rybe a majonézovému šalátu, dodáva v závere portál sme.sk.