Aktuálnou témou administratívy Donalda Trumpa za posledné štyri roky bola jeho neúnavná kampaň proti čínskej technológii. Biely dom tvrdí, že spoločnosti ako Huawei, ZTE, Bytedance (vlastník TikToku) a mnohé ďalšie rozširujú vplyv čínskeho štátu špehujúceho vlastných ľudí.

Biely dom sa snažil reagovať sankciami, zákazmi, exportom na čiernu listinu a nabádaním iných krajín, aby postupovali rovnakým spôsobom. Najmä príbeh o hrozbe spoločnosti Huawei je ten, ktorý mainstreamové médiá na západe vo veľkej miere prijali za nominálnu hodnotu. Prakticky bez spochybňovania amerických motivácií.

Aj keď sa dá hovoriť o zámernej snahe USA obmedziť technologický rozvoj Číny, čo keby táto sága mala aj iný uhol pohľadu? Čo ak by sa táto križiacka výprava proti čínskym firmám týkala skôr americkej špionážnej schopnosti než pekinskej?



Je tu možno zaujímavá nová správa na webe Foreign Policy. V článku sa tvrdí, že Číne sa vďaka rastúcej prítomnosti na internete údajne podarilo získať obrovské množstvo osobných údajov, ktoré sa zase využilo na podkopanie a marenie aktivít CIA na celom svete. Tvrdí sa, že to silne motivovalo vlastnú protikorupčnú snahu Si Ťin-pchinga spred niekoľkých rokov, ktorej cieľom bolo očistiť komunistickú stranu od vplyvu CIA.

Sága o „hrozbe“ čínskej technológie má teda pravdepodobne dve stránky. Nachádzame sa v „dátovej studenej vojne“, strategickom konflikte pre nový vek, ktorý je oveľa rozsiahlejší a sofistikovanejší ako napätie Washingtonu so ZSSR v minulých desaťročiach.



Hoci sa USA pokúšajú samy seba vykresliť ako nevinnú stranu z hľadiska globálnej špionáže v kontraste s Čínou, realita je taká, že sa boja budúcnosti, kde by mohol globálnej technológii dominovať Peking. Oslabí sa tým ich vlastná dozorná kapacita, ktorá tradične nemala obdoby.

Výsledkom je oportunistická paranoja, že každá čínska spoločnosť je potenciálne „vinná". Ale nejde ani tak o to, čo Čína urobila, ako o to, čo robia - a už dlho robia - samotné Spojené štáty.

Posledných 20 rokov tu máme digitálnu revolúciu. Naše životy sa stali neoddeliteľnými od online sveta. Komunikujeme online prostredníctvom sociálnych médií a aplikácií na zasielanie správ, nakupujeme online, prevádzkujeme bankovníctvo online, prenášame zariadenia s funkciami GPS, ktoré určujú každé miesto, kde sme kedy boli. Vplyv internetu je všade.



Na týchto údajoch záleží, pretože ktokoľvek k nim pristupuje, má potenciál byť vševedúci. Počas prvej studenej vojny medzi USA a Sovietskym zväzom tento faktor neexistoval. To, čo sa označovalo ako „špionáž“, zahŕňalo metódy, ktoré sa dnes javia ako mimoriadne staromódne, napríklad odpočúvanie rádiových signálov a spoliehanie sa na informátorov. Myšlienka hackerstva a prístupu ku komplexnému záznamu všetkých vecí, ktoré človek kedy urobil, bola fantázia, ktorá patrila do sci-fi románu.

„Nová studená vojna“ je však ponorená do sveta internetu a online. Zatiaľ čo sa súboj medzi USA a ZSSR točil okolo ideologickej dominancie, teraz USA bojujú s Čínou, aby si udržali svoju dominanciu v digitálnej sfére.

Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že svet internetového sledovania vytvoril Washington a nie Peking. A Washington stále stojí na jeho čele. Je to trend, ktorý sa výrazne zrýchlil po 11. septembri a dramatickom rozšírení Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA).



Nezabúdajme, že všetky významné svetové internetové spoločnosti - ako Google, Microsoft, Amazon a Facebook - sú americké. Prostredníctvom programov ako PRISM a XKEYSCORE poskytujú údaje vláde USA, čo Washingtonu umožňuje budovať sieť sledovania s globálnym dosahom.

Je zrejmé, že rozmach Číny ako rastúceho hráča v oblasti internetu a telekomunikácií automaticky spochybňuje dominanciu Američanov a podľa správy umožňuje Pekingu podkopávať operácie CIA, ktorej je často terčom.



V roku 2017 priniesol denník New York Times správu, že Čína úspešne ochromila operácie CIA v krajine, čo ukazuje silu jej kontrarozviedky. Aj keď si uvedomíme, že obvinenia voči spoločnostiam ako Huawei boli oportunistické, nemôžeme poprieť realitu, že vďaka čínskemu pokroku v oblasti umelej inteligencie a v iných doménach sa jej vlastné špionážne schopnosti stali nanajvýš sofistikovanými.

A tak sa Peking štandardne stal hrozbou v oblasti, v ktorej Amerika dlho dominovala ako jediný významný hráč. Tým, že chce Washington kontrolovať popredné čínske technologické spoločnosti, sa snaží udržať si svoj status svetového lídra na internete a v špionáži.

Tom Fowdy je britský spisovateľ a analytik politiky a medzinárodných vzťahov so zameraním predovšetkým na východnú Áziu