Špekuláciám o zdravotnom stave ruského prezidenta Vladimíra Putina nie je konca. Hovorilo sa už o Parkinsonovej chorobe, rakovine či depresiách. Nie je to nič nové. Neustále sa mu pripisujú tie najhroznejšie ochorenia, píše Ellen Ivitsová v nemeckom magazíne Stern.
Zdravotný stav Vladimíra Putina je štátnym tajomstvom. Je ale známe, že čím je viac niečo utajené, tým väčšie špekulácie to vyvoláva. Výnimkou nie je ani ruský prezident. Keď sa mu trasú ruky, ale zakašle, všetko sa dôkladne sleduje a analyzuje. V uplynulých týždňoch Putin často nevystupoval na verejnosti, čo rozpútalo ďalšiu vlnu „zaručených“ úvah: Má rakovinu, problémy s pankreasom či trpí depresiami.
Nie je to po prvýkrát, čo sa mu pripisujú vážne zdravotné problémy. Niektoré diagnózy boli nechtiac potvrdené, iné zas patria do sveta rozprávok, poznamenáva časopis Stern.
V roku 2003 časopis Kommersant-Vlastj zverejnil fotografiu zo stretnutia Putina s vtedajším britským premiérom Tonym Blairom. Pod ňou bol text: "Vladimír Putin prijal 29. apríla v Novo-Ogarjove Tonyho Blaira a s hosťom veľa žartoval. Mnoho posmeškov si vyslúžil Putinov oblek, ktorý ako by bol šitý ešte na Borisa Jeľcina. Bol mu totiž zjavne priveľký.“
Pre blízky okruh spolupracovníkov Putina to ale až také smiešne nebolo. Ruský prezident bol totiž nútený nosiť širšie nohavice, pretože mal na nohách ekzémy, a o takých veciach sa predsa nežartuje, dodáva Ellen Ivitsová.
V októbri 2012 spravodajská agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroj ruskej vlády uviedla, že Putin trpí bolesťami chrbta a údajne sa musí dokonca podrobiť ťažkej operácii. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov túto informáciu dementoval, ale súčasne uviedol, že Putin si pri športe natrhol sval. Odvolanie Putinovej návštevy v Turecku, Pakistane a v ďalších krajinách, čo sa dávalo do súvislosti s jeho ochorením, ale Peskov vysvetlil organizačnými problémami.
Ellen Ivitsová tiež poznamenáva, že o niečo neskôr sa Putinov kolega, bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko, v rozhovore pre agentúru Reuters podriekol, keď povedal, že s ruským prezidentom si nemôže zahrať hokej, pretože má poranenú chrbticu. „Viem, že má problém. Má rád džudo a práve pri ňom si spôsobil zranenie.“ Na webe bieloruského prezidenta boli neskôr jeho slová o zdravotných problémoch Putina zmazané.
V januári 2014 americký časopis „The Week“ zverejnil správu, v ktorej sa tvrdí, že Putin môže mať rakovinu miechy. Autor článku sa pritom odvolával na „skúsených odborníkov“, podľa ktorých môže toto ochorenie spôsobovať ruskému prezidentovi pravidelné bolesti chrbtice. Dokonca sa tam tvrdí, že na základe tejto diagnózy Putin nariadil omilostiť Michaila Chodorkovského, aby si pred svojou smrťou „očistil svedomie“.
Podľa magazínu Stern v októbri 2014 americké noviny „New York Post“ v prílohe uviedli, že Putinovi diagnostikovali rakovinu pankreasu. Autor článku, novinár Richard Johnson, vtedy napísal, že o ruského prezidenta sa kvôli tejto smrteľnej chorobe stará postarší lekár z bývalej NDR. Tvrdilo sa tiež, že mu boli predpísané injekcie so steroidmi, ale kúru nedokončil, pretože ošetrujúci lekár nerád cestoval do Ruska. Hovorca Kremľa Peskov túto správu poprel.
Vo februári 2015 americké noviny „USA Today“ uverejnili článok, podľa ktorého sa Pentagon domnieva, že Putin má Aspergerov syndróm a táto autistická choroba ovplyvňuje všetky jeho rozhodnutia. Vyplýva to zo štúdie Office of Comprehensive Program Evaluation amerického ministerstva obrany, ktorá vznikla na základe vyhodnotenia videozáznamov ruského prezidenta.
Podľa Sternu sa v lete toho roku o rozruch postaral lekár a profesor Igor Gundarov, ktorý tvrdil, že Putin má lepru. Nakaziť ho mal bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko. V rozhovore pre televíznu stanicu „Stalingrad“ Gundarov uviedol, že mnoho slávnych ľudí trpelo touto chorobou, ale často o nej ani nevedeli, pretože prvé príznaky sa môžu objaviť po piatich až tridsiatich rokoch od infikovania.
Juščenko ale lepru nemal, no v roku 2004 bol počas kampane pred prezidentskými voľbami otrávený dioxínom, čo výrazne znetvorilo jeho tvár. Juščekovým konkurentom bol vtedajší premiér Viktor Janukovič, ktorého verejne podporoval Putin, dodáva na záver Ellen Ivitsová v nemeckom magazíne Stern.