V rozhodnutí o väzbe pre bývalých policajných funkcionárov Špecializovaný trestný súd odmietol spochybňovanie výpovedí kajúcnikov a nevidí žiadny motív pomsty či vymýšľania si.

Sudkyňa pre prípravné konanie Pamela Záleská vzala do väzby Milana Lučanského, Borisa Beňu, Daniela Čecha, Jozefa Reháka, Ladislava Vičana, Petra Gašparoviča a Mariana Kučerku. Všetkých obvinili v kauze Judáš. „Ak je pravdou, čo tvrdí vyšetrovateľ v uznesení o vznesení obvinenia, súd konštatuje obludnosť zistení,“ uviedla podľa portálu denníkn.sk Záleská vo svojom rozhodnutí a zároveň odmietla spochybňovanie výpovedí kajúcnikov.

Páchaním trestnej činnosti si zvyšovali svoj štandard

Po preštudovaní spisu dospel súd k názoru, že orgány činné v trestnom konaní pri vyšetrovaní tejto kauzy, ale aj iných, paralelne prebiehajúcich prípadov, narazili na „v istom zmysle korupčný strom, ktorý s vysokou mierou podozrenia a pravdepodobnosti mali udržiavať pri živote policajti, prokurátori. Sudcovia a príslušníci rôznych štátnych orgánov s výrazným pričinením nezdravého podnikateľského prostredia, kde pre všetkých zúčastnených mali byť peniaze ako sledovaný cieľ až na prvom mieste“. Súd vzal Lučanského a spol. do väzby 6. decembra, pričom bývalí funkcionári polície a tajnej služby sú obvinení z korupcie, ohrozovania utajovanej skutočnosti alebo vydierania.

Exprezidenta usvedčuje polície usvedčuje aj jeho bývalý podriadený. Podľa svedeckých výpovedí bral Lučanský úplatky spolu až vo výške pol milióna eur. Všetci obvinení mali zo svojej pozície nejako participovať na tom, aby mohla zločinecká skupina okolo bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa fungovať. Makó teraz o všetkom vypovedá a pridávajú sa k nemu aj ďalší. „U obvinených sa páchanie trestnej činnosti stalo neoddeliteľnou súčasťou ich osobnosti a životnej filozofie a spôsobom, akým si postupne mali zvyšovať a udržiavať svoj životný štandard,“ konštatoval vo svojom návrhu na vzatie do väzby prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Peter Kysel.

Nejde len o výpoveď jedného kajúcnika, ale viacerých

Zo zadržaných sa čiastočne k dvom skutkom priznáva len Boris Beňa z SIS, ostatní svoju trestnú činnosť odmietajú. Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Gašparovič povedal, že poškodeného podnikateľa z Nitry kontaktoval len preto, aby po vražde Jána Kuciaka prenikli do kriminálneho prostredia v Nitre a okolí, no podnikateľ tvrdí, že ho Gašparovič v skutočnosti vypaľoval. Policajný vyšetrovateľ Marian Kučerka, ktorý je obvinený z prijatia úplatku aj za to, že nevyšetroval podozrenia okolo exministra Petra Žigu. Na súde Kučerka hovoril, že bol zo strany prokurátorov vystavovaný psychickému tlaku a svoje zadržanie vníma ako následok toho, že nevyhovel ich požiadavke na spoluprácu. „Následne pokračoval v značnom emočnom vypätí, keď opakovane potreboval svoje vyjadrenie prerušiť a upokojiť sa, aby mohol pokračovať,“ opisoval jeho výpoveď súd.

Všetci obvinení zhodne napádali kajúcnikov a tvrdili, že vypovedajú účelovo, aby si zlepšili svoju pozíciu v trestnom konaní. Masívne a intenzívne spochybňovanie postavenia spolupracujúceho obvineného si všimol aj súd a s výkričníkom pripomína, že nejde o výpoveď jedného kajúcnika, ale viacerých. Súd tiež odmieta argumenty, že ide o nedôveryhodné osoby, ktorých výpovede by mali byť automaticky považované za nepravdivé len preto, že kajúcnik môže získať zákonom upravené benefity. „Škodlivosť, ktorú vyvolávajú obvinení apriórnym spochybňovaním takzvaných kajúcnikov, môže byť rozsiahla,“ konštatuje súd, podľa ktorého trestnoprávne kódexy jednoznačne upravujú aj následky a postup, ak by došlo ku krivému obvineniu. Súd pripomína tiež to, že kajúcnik by v takom prípade stratil akékoľvek výhody.

Zatiaľ získané dôkazy súdu na dôvod väzby postačujú

„Súd odmieta, že by malo ísť o premyslenú pomstu vo vzťahu k jednotlivým obvineným zo strany osôb, ktoré poskytujú polícii súčinnosť, pretože zo spisu a ani z iných skutočností motív pomsty nevyplýva a súdu nebol predložený hodnoverný dôkaz o kohokoľvek snahe privodiť obvineným trestné stíhanie,“ vyhlásil súd. Zvláštne je aj to, že ani jeden z obvinených nevedel súdu vysvetliť, pre čo iné by bol pred súdom, ak nie pre podozrenia z trestnej činnosti. „Aj na základe tejto ich neschopnosti presvedčiť súd o tom, že ide len o účelové konanie zo strany kajúcnikov, a zároveň na základe nezistenia iných skutočností, odlišných od tých, ktoré obsahuje návrh prokurátora, mohol súd konštatovať, že dôvodnosť trestného stíhania a podozrenie, že sa mali vyšetrovaných skutkov dopustiť obvinení, sú v tejto úvodnej fáze trestného konania dané,“ vysvetlil súd svoje rozhodnutie.

V tomto prípade z hľadiska závažnosti a rozsahu trestnej činnosti a z nateraz zabezpečených dôkazov rozhodne nejde podľa súdu o prípady, v ktorých by bolo možné uvažovať o neopodstatnenom či o bezdôvodnom stíhaní. Súd ale zároveň hovorí, že vyšetrovanie je ešte len na začiatku a nateraz mu postačujú zadovážené dôkazy. Tie môžu mať slabšiu silu ako také dôkazy, ktoré treba na rozhodnutie o vine alebo nevine obvinených. Súd ďalej hovorí, že v 48- alebo 72-hodinovej lehote, ktorú má sudca na rozhodnutie o väzbe, nie je jeho úlohou bezdôvodne spochybňovať prácu orgánov činných v trestnom konaní. „Podľa názoru súdu v preskúmavanom prípade, a na základe už zadovážených dôkazov, ide o dôkladne vystavanú štruktúru subjektov, ktoré mali sofistikovane, poznajúc prostredie, procedúry a metódy, ťažiť zo svojich pozícií a mali konať v systéme, ktorý mal byť medzi nimi uzavretý a najmä ktorý bol štátom vybudovaný na úplne iné účely,“ konštatuje tiež v uznesení súd. Všetci obvinení podali voči rozhodnutiu sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd, uvádza na záver portál noviny.sk.