Zdroj: Postoj.sk

Podľa lekára Petra Visolajského je v tejto chvíli oveľa dôležitejšie to, ako sa bude správať každý z nás, než to, čo nám prikáže štát.

Rozhovor pre  web postoj.sk doktor Visolajský začína desivým konštatovaním: "Žiadal som reštrikčné opatrenia, keď sme ešte do zlej situácie iba vstupovali. Žiadal som ich opakovane aj na konci septembra, v októbri, ako aj v novembri. Začiatkom decembra som upozorňoval, že keď prídu Vianoce, bude to zložitejšie. Keď sme to navrhovali, tak zo strany ministerstva zdravotníctva nič podobné neprichádzalo, nebolo nejaké dôrazné trvanie na obmedzení mobility."

Postoj.sk: Hovoríte teda, že nebojoval za to, aby sa situácia pre nemocnice zlepšila?

"Pán minister každý deň dostáva analýzy o aktuálnom stave, ako aj o tom, aký vývoj čaká nemocnice. ...Vzhľadom na to, že on naozaj vie o stave nemocníc a má denný prehľad situácie, tak mi jeho postoj pripadá neadekvátny."

Postoj.sk: Doteraz vybuchovali vždy iba jednotlivé nemocnice, blížime sa k tomu, že bude problém celoslovenský?

"Na celoštátnej úrovni je to vážne v tom, že táto situácia trvá už dlho. ...Moja nitrianska nemocnica je napríklad permanentne veľmi vyťažená. No naše personálne kapacity, vzhľadom na to, že sme boli politický experiment a boli sme jediná zisková fakultná nemocnica, sú nedostatočné. Zisk bol na úkor personálu a na to teraz výrazne doplácame. Naozaj máme v Nitre na slovenské pomery veľmi veľa Covid pacientov a trvá to už veľmi dlho."



Postoj.sk: Je možné nejaké riešenie?

"Vidím ako problém, a zdá sa mi to veľmi nespravodlivé, že roky sme na Slovensku počúvali, aký je dôležitý trh a biznis v zdravotníctve, no keď si dnes pozriete vyťaženosť nemocníc, tak gro problémov si odnášajú štátne nemocnice. Súkromný sektor sa tvári, ako keby sa ho pandémia ani netýkala. Aj v mojom kraji je naša fakultná nemocnica výrazne vyťažená, rovnako aj Nové Zámky a malé súkromné nemocnice v našom okolí sa tvária, ako keby Covid neexistoval.

Keď ich prosíme o pomoc, riaditelia nechcú prijímať pacientov alebo veľmi zriedka a vo veľmi malom množstve. Zároveň si však idú svoj biznis, operujú iné veci a fungujú, ako keby sa takmer nič nedialo. Toto je pre lekárov a sestry, ktoré robia v štátnych nemocniciach, naozaj veľmi demoralizujúce, pretože my musíme a ostatní povedia, že nemajú personál či kapacity, a pacientov nezoberú."

Postoj.sk: Nemohol by im štát nariadiť, aby sa postarali o časť covidových pacientov?

"Bavil som sa o tomto s pánom štátnym tajomníkom, ktorý to má na starosti. Myslím si, že štát má veľmi silné kompetencie a možnosti, aby im to prikázal alebo nejako vynútil. Zároveň je to otázka nejakej morálky, že tu máme problém, tak k tomu budeme pristupovať ako kolektív."

Postoj.sk: Ak sa pozrieme na súčasnú situáciu, je jasné, že počet pacientov v nemocniciach bude naďalej rásť. Dá sa ešte nejako vyhnúť tomu, aby zdravotníctvo naozaj začalo kolabovať?

"Dá sa to jedine tak, že znížime počet infikovaných, pretože isté percento z nich vždy skončí v nemocnici. A to sa dá tak, že znížime prenos vírusu z človeka na človeka. Buď teda spravíme opatrenia zo strany štátu, ktoré zamedzia tomu, aby sa ľudia stretávali, alebo spoločnosť bude natoľko rozumná, že sami zamedzíme šíreniu vírusu medzi ľuďmi. Menej sa stretávať, keď, tak iba s najbližšími, dodržiavať hygienické opatrenia, nevymyslíme nič navyše. Je to pomerne jednoduché riešenie, aj keď realizovať to je niekedy zložitejšie."



Postoj.sk: Sú aj iné veci, čo môžu ľudia robiť?

"Ďalšia, no pomerne komplikovanejšia možnosť je, aby sa ľudia počas týchto sviatkov a dní snažili, aby nepotrebovali lekársku starostlivosť. To sa týka aj toho, aby sme bezpečnejšie jazdili po cestách či dokonca menej používali autá, pretože veľká autonehoda môže nemocnici odčerpať veľa kapacít. Ale aj lepšie správanie sa počas sviatkov, neprejedať sa, viac športovať, chodiť von. Čím budú ľudia zdravší, tým menej práce budú mať nemocnice a budú sa môcť venovať vážnejším prípadom."

Postoj.sk: V ktorých nemocniciach je situácia aktuálne najhoršia?

"Sú to hlavne veľké nemocnice. Pomerne zlá situácia je v Bratislave a každým dňom sa zhoršuje. Podobne aj Trenčín, Nitra, Košice či Nové Zámky. Je to vec hlavne veľkých fakultných nemocníc, ale situácia sa zhoršuje aj v malých nemocniciach na Hornom Považí, na Orave. Zdá sa, že nitrianska nemocnica má podľa čísel momentálne najhorší nábeh. Nitriansky kraj spolu s Horným Považím je na tom teraz najhoršie."

Postoj.sk: Nedávno bola spustená v Novom meste nad Váhom nemocnica, ktorá sa stará iba o pacientov s koronavírusom. Je to dobrý nápad?

"Určite áno. Toto je ideálna cesta. Ak by sme vedeli v každom regióne stanoviť jednu covidovú nemocnicu, to by bolo najlepšie. Lenže nie je to také jednoduché, pretože každá nemocnica musí zabezpečovať množstvo iných vecí a nemožno ju iba tak celú vyblokovať. Ale tam, kde sa to dá, je to najlepšie riešenie. Nemocnice sú totiž často zdrojom nákazy pre široké okolie. Ľudia si to málo uvedomujú, ale tieto inštitúcie sú v regióne často najväčším zamestnávateľom, no a zamestnanci môžu odtiaľ nákazu priniesť domov, do svojho okolia."



Postoj.sk: Existuje nejaký centrálne vypracovaný plán na to, ako postupovať, keď príde k najhoršiemu a systém začne kolabovať?

"Neviem, či je už oficiálne takéto niečo vypracované, ale keď k takejto situácii príde, tak to bude nevyhnutné. Možno to znie na prvý pohľad hrozne, pre nás lekárov to aj hrozné je, no medicína vie odhadnúť, komu pľúcna ventilácia s vysokou pravdepodobnosťou nepomôže. Pokiaľ sú kapacity zdravotníctva také, že to všetko stíhajú a vieme sa o každého jedného pacienta pobiť, tak to, samozrejme, robíme a každý jeden pacient, o ktorého sa môžeme postarať, dostane komplexnú liečbu. Ale môžu nastať situácie, ktoré u nás zatiaľ ešte nemáme, ale je veľmi pravdepodobné, že prídu, že bude potrebné rozlišovať, ktorý pacient má perspektívu prežiť a bude uprednostnený."

Postoj.sk: Keďže z centrálnej úrovne nie je snaha pripraviť sa na situácie, ktoré možno prídu, pripravujú si postupy jednotlivé nemocnice?

"Neviem, či sa pripravuje niečo na ministerstve, ale môžem povedať, že určite budeme postupovať podľa svetových postupov a tak, aby sme čo najviac pomohli pacientom. V Bergame sa stalo to, že najprv prišla vlna starých ľudí, ktorí nemali veľmi dobrú prognózu, no predsa ich dali na pľúcne ventilátory, aj keď bolo viac-menej jasné, že to s vysokou pravdepodobnosťou neprežijú. Potom však začali prichádzať mladší pacienti s lepšou perspektívou, ale už ich nemali kam pripojiť. Na toto si dávali vo Veľkej Británii veľký pozor, a preto mali jasne stanovené, aký pacient má ísť na ventiláciu."

Postoj.sk: Boli ste súčasťou permanentného krízového štábu, radil sa s vami premiér. Vrátili by ste sa, ak by bol štáb obnovený?

"Je to hypotetická otázka, pretože takýto návrh nepadol. Ale myslím si, že tento štáb mal svoju veľkú funkciu. Ja som už roky v kontakte v ministerstvom zdravotníctva a vidím, ako sú tie štruktúry skostnatené a nejde to. No permanentný štáb bol mimosystémovým riešením, ktoré tento systém rozhýbalo. Bolo až neuveriteľné, čo všetko sa dalo spraviť na ministerstvách, keď to riadili ľudia, ktorí vnímali veci inak, vedeli zatlačiť a vedeli použiť aj to, že „pán premiér kázal“. Je chyba, že pandémiu má riešiť ministerstvo, pretože ja som presvedčený, že systém sám seba nezmení.